|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
10.90 eur |
| Naša cena |
9.90 eur
|
|
|
|
| Originál: |
Midnight Confessions |
| Prekladateľ: |
Lenka Cinková |
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
304 |
| Váha: |
340 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1590-5 |
| EAN: |
9788022015905 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Magický ľúbostný príbeh s dramatickou zápletkou od obľúbenej autorky historických romancí sa odohráva v New Orleanse okupovanom vojskami Únie. Krásna vdova Emmanuelle sa obetavo stará o chorých a ranených až do večera, keď sa stane svedkom vraždy a pre náčelníka vojenskej polície Zacha Coopera podozrivou číslo jeden. A hoci mladá žena opovrhuje všetkým, čo Zach predstavuje, tento muž s uhrančivým pohľadom ju čoraz väčšmi priťahuje... |
|
|
Úryvok |
|
Zach uprel zrak na ženu v premočených čiernych vlnených šatách, ktorá stála pri ňom. Tvár mala mokrú a bledú a z jej pekných tmavých očí bez jedinej vrásky sršalo neskrývané nepriateľstvo. Celkom iste to nebola Santerrova sestra.
Bola tak zvláštne krásna, ako bývajú len Francúzky. Mala dlhý krk a útlu postavu, neskutočne štíhly pás a pevné, okrúhle prsia. Pri pohľade na jej aristokratické držanie tela si človek predstavil zámky, salóny a polnočné úteky pred popravou gilotínou. Pôsobila jemne, ba až krehko, tento dojem však ostro kontrastoval so zúrivým leskom jej očí a zmyselnou plnosťou pier. Dokonca aj napriek vlasom prilepeným k tvári a dažďu kvapkajúcemu zo špičky dohora vyhnutého nosa vyzerala vznešene a očarujúco.
„Videl som ľudí, ktorí s takýmito príšernými ranami žili až nepríjemne dlho,“ povedal Zach a pomaly sa vystrel.
„Nepochybne.“ Premerala si ho a prv ako mu znovu pozrela do očí, jej pohľad sa veľavýznamne zastavil na jeho šabli a kolte. „Určite ste nemálo z nich zasadili vy sám.“
Zach sa otočil k Fletcherovi: „Čo tu robí?“
Kapitán šklbol majestátnymi červenými fúzmi. „Dovoľte mi, aby som vám predstavil madam de Beauvaisovú. Bola s pánom doktorom, keď ho zabili.“
Zach sa znova obrátil k tej neuveriteľne pokojnej a vyrovnanej žene. „Videli ste, ako sa to stalo?“
„Áno.“
Väčšina žien, ktoré boli svedkyňami vraždy, by dostala hysterický záchvat alebo omdlela, prípadne aj jedno, aj druhé. Ona však nie. Zaujalo ho to, a zároveň pocítil istú zvedavosť i podozrenie. „Nemohli ste si na návštevu cintorína vybrať príjemnejší večer?“
Zažmurkala, aby lepšie videla cez dažďové kvapky. „Žena doktora Santerra a moja matka zomreli v ten istý deň počas epidémie žltej zimnice v tisíc osemsto štyridsiatom deviatom. Každý rok sa sem chodíme pomodliť a položiť im na hrob kvety.“
Pozrela na polámané a zakrvavené vetvičky jazmínu, ktoré im ležali pri nohách, no jej tvár neodzrkadľovala žiadne pocity.
Bože, pomyslel si Zach, tá je chladná. „Videli ste, kto to urobil?“
Namiesto odpovede sa naňho zahľadela a prižmúrila oči. „Prečo sa do toho pletie armáda? Nebolo by lepšie, keby prípad riešila neworleanská polícia?“
Zach zavrčal: „V New Orleanse už nie sú nijakí policajti.“
Na chvíľočku ju opustila rozvaha: „Pretože ste takmer všetkých strčili do väzenia!“
„Áno, takmer všetkých,“ súhlasil Zach. Zastrčil si palce za opasok s pošvou na meč a naklonil sa k nej. „Tak poviete mi, čo sa stalo, alebo nie?“
Hamish, ktorý stál neďaleko, vytiahol ošúchaný notes v plátennej väzbe a zdvihol ceruzku, pripravený zapisovať.
Letmo pozrela na kapitána a jeho zápisník, potom odvrátila zrak. „Vždy najprv chodíme na hrob mojej matky,“ povedala, upierajúc pohľad do upršanej nočnej tmy. „Hrobka Santerrovcov je o čosi ďalej. Zvyčajne sa pomodlím celý ruženec. Dnes som ho však nedokončila.“
Zach ju sledoval a uvedomil si, že jej navonok pokojné správanie je len klam. Očividne nedokázala potlačiť slabé vnútorné chvenie, hoci robila všetko, čo bolo v jej silách, aby sa ovládla. A aby nedala nič najavo. Vedel, že jej snaha chrániť samu seba je čiastočne reakciou na jeho uniformu. Podľa všetkého bol jej nepriateľom a pred nepriateľmi človek zvyčajne neodhaľuje svoje slabosti. Tušil však, že v tom bude aj čosi iné. Že táto žena nie je ochotná prejaviť bezmocnosť za žiadnych okolností. „Prečo ste sa prestali modliť?“ opýtal sa. „Videli ste niekoho?“
„Nie, nevidela som nikoho. Ponáhľala som sa, lebo sa blížila búrka.“ Prehltla a jej štíhle hrdlo sa nepatrne pohlo. „Práve som vstávala, keď spoza mňa priletel šíp z kuše.“
„Z kuše?“ zopakoval nedôverčivo Zach.
Keď sa obrátila k nemu a opäť si ho začala prezerať, bradu mala opovržlivo zdvihnutú a v črtách tváre sa jej zračilo pohŕdanie. „A čo iné to podľa vás je?“
Úmyselne sa ho pokúšala provokovať a darilo sa jej to čertovsky dobre. Zach zaťal zuby, spustil sa do podrepu a zaškúlil na šíp, čo vytŕčal z doktorovej hrude. „Nemôže byť z kuše. Je príliš malý. A je drevený.“
Čakal, že znova utrúsi nejakú uštipačnú poznámku. Keď nijaká neprichádzala, pozrel na ňu a zistil, že zase hľadí do diaľky. Neprestávalo liať, dážď bublal v kamenných jarkoch pri ich nohách, stekal po jej meravých bledých lícach. Odrazu v nej videl zmoknutú, unavenú, hlboko otrasenú ženu plnú smútku a strachu a všetok hnev, ktorý v ňom vyvolávala, sa ihneď rozplynul.
„Tu máte,“ povedal a postojačky si rozopol plášť. „Vezmite si ho. Ste úplne premočená. Prechladnete.“ Modrá látka sa medzi nimi zavlnila a ona odskočila, akoby jej ponúkal jed. Z očí jej šľahali blesky a jej nádherné pery sa znechutene skrivili. Zachrípnutým, nenávistným hlasom zvolala: „Nikdy!“
Hľadeli na seba cez tmu a dážď. „Dobre. Nechajte tak.“ Prehodil si plášť cez plecia. „Kde bývate?“
Zovrela pery, chvíľu váhala, a potom odvetila: „Na Ulici Dumaine, medzi Ulicou Chartres a Royal.“
„Kapitán Fletcher vás odprevadí domov.“
„Ďakujem, nepotrebujem sprievod.“
Na tvári sa mu objavil prudký, napätý, chladný úsmev. „Prepáčte, madam, ale momentálne je pre mňa vaše slovo jedinou zárukou, že vravíte pravdu o tom, kto ste a kde bývate.“
Rýchlo, plytko sa nadýchla a nozdry sa jej zachveli. „Chápem. V poriadku.“
Noc bola horúca a tichá, ozývalo sa len bubnovanie dažďových kvapiek. Zach hodnú chvíľu čelil jej nahnevanému pohľadu. Je to mladá žena, premýšľal, mladá vdova, ktorá prišla o muža len nedávno, ako usudzoval z jej smútočných šiat. Prišla sa sem pomodliť za mŕtvu matku, a namiesto toho sa stala svedkyňou brutálnej vraždy starého priateľa. Mala by pôsobiť zraniteľne. Mala by v ňom vzbudzovať len pocity ľútosti a azda ešte rytiersku túžbu ochraňovať slabších. Naopak, úmyselne ho popudzovala, uvedomoval si, že na ňu reaguje prudko a vyslovene živočíšne.
Náhle sa jej obrátil chrbtom, zazrel na Fletchera a vyštekol: „Odveďte ju odtiaľto.“
|
|
