|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
9.95 eur |
| Naša cena |
8.95 eur
|
|
|
|
| Originál: |
Simply Unforgettable |
| Prekladateľ: |
Tamara Chovanová |
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
288 |
| Váha: |
330 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1564-6 |
| EAN: |
9788022015646 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Pôvabná historická romanca z regentského Anglicka. Stretnú sa uprostred snehovej búrky: mladá učiteľka hudby Frances Allardová a príťažlivý Lucius, vikomt Sinclair. Obaja sú nútení prečkať noc vo vidieckom hostinci, kde spolu prežijú chvíle plné vášne. Frances však dobre pozná svoje miesto vo svete, a tak sa rozhodne zabudnúť na tú výnimočnú noc i na muža, ktorý ju tak očaril. |
|
|
Úryvok |
|
Lucius niesol hore schodmi dva vysoké svietniky s horiacimi sviečkami, zatiaľ čo ona niesla jednu, s ktorou si chcela posvietiť do svojej truhlice pri hľadaní štóly. Prehodila si ju cez plecia, znova schytila do ruky sviečku a pobrala sa do spoločenskej sály.
Lucius postavil svoje dva svietniky na dve strany neveľkej sály. Potom jej vzal z ruky tretí svietnik a postavil ho na kozubovú rímsu oproti dverám. Zrejme stihol takisto zájsť do svojej izby, lebo na nohách mal topánky, a nie vysoké čižmy.
To sú teda pochabé nápady! čudovala sa v duchu. Absurdné! Skutočne budú spolu tancovať – bez hudby, bez spoločnosti, v mrazivom chlade?
Hm, ale jej vôbec nebolo chladno. A pochabosť vie byť niekedy veľmi zábavná. Držala konce štóly a usilovala sa upokojiť si búšiace srdce, keď vykročil k nej s pohľadom upretým do jej očí. Vyzeral veľmi nebezpečne. Znova sa jej elegantne uklonil a nadvihol obočie.
„Madam?“ povedal. „Smiem prosiť?“
„Isteže, pane.“ Urobila pukerlík, vložila mu ruku do dlane a cítila, ako jej horúcimi prstami zovrel ruku.
Správali sa frivolne, akoby to bol žart.
Ale nebolo to vôbec zábavné.
Bolo to hriešne.
No oni predsa nemajú hriešne úmysly. Chcú si spolu iba zatancovať.
Zaviedol ju doprostred sály a postavil sa oproti nej.
„S waltzom veru nemám bohaté skúsenosti, priznávam,“ povedal. „Počkajme, pravú ruku by som mal položiť sem, však?“
Položil ju kúsok nad zadok. Cez vlnené šaty a košieľku cítila jeho horúčosť – a srdce sa jej znova bláznivo rozbúšilo.
„A ja by som mala dať ľavú ruku...“ Položila mu ju na široké plece – a nohy sa jej zmenili na huspeninu.
„A...“ Zdvihol ľavú ruku a zvraštil obočie.
„Takto.“ Vložila mu dlaň do ruky.
Uvedomila si, že si vôbec nemusela vziať tú štólu, hoci vzduch bol mrazivý. Bolestne si uvedomovala, že jeho široká hruď, zahalená v dokonale ušitom redingote, belostnej košeli a prizdobená elegantne uviazaným nákrčníkom, je len pár centimetrov od jej pŕs. A že jeho tvár je tak blízko, až cíti jeho hrejivý dych.
Pohľad uprel do jej očí.
Nečudo, že niektorí ľudia považujú waltz za neslušný tanec! Hoci – v škole jej taký nepripadal. A pritom ešte ani poriadne nezačali.
„Hudba, madam?“ ozval sa zastretým hlasom.
„Ach, Bože!“ Dokáže zo seba vydať čo len jediný tón?
Ale mala skúsenosti, že spev jej vždy pomohol, keď bola nervózna. Pravda, išlo o inú nervozitu, ale aj tak... Musí dýchať zhlboka.
A teraz ešte spomenúť si na nejakú vhodnú melódiu. Čokoľvek, len nie madrigal Williama Byrda.
Zatvorila oči a spomenula si na skladbu, pri ktorej tancovala s pánom Huckerbym. Bol to skvelý tanečník, i keď trochu pojašený a navoňaný konvalinkovou kolínskou.
Chvíľu si ticho pohmkávala, nato otvorila oči, usmiala sa na pána Marshalla a začala si pohmkávať hlasnejšie, s dôrazom na prvú dobu.
Pravou rukou jej zľahka poklopkával do rytmu na chrbte, potom jej pevnejšie stisol ruku a vykročil valčíkovým krokom – najprv skusmo, ale veľmi rýchlo získal istotu a o minútu sa už vznášali a krútili sa po sále, až mala pocit, že vidí dvanásť sviec, a nie iba tri.
Zasmiala sa.
On takisto.
Ale zrazu prestala pohmkávať a chvíľu tancovali v tichu. No vzápätí pokračovala.
Uvedomila si, že keď hovoril, že nemá bohaté skúsenosti s waltzom, mala to brať s rezervou – takmer by povedala, že klamal. Očividne ovládal ten tanec veľmi dobre. Oči mu zvláštne žiarili a upieral ich do jej očí. Pery mal pevne stisnuté, takže jeho sánka pôsobila dosť hranato.
Frances cítila horúčosť jeho tela a vôňu mužnej kolínskej.
„Teraz už nemôžete povedať, že ste si cez sviatky nezatancovali waltz.“
„Čože?“ zvolala. „Už sa nesmiem utápať v sebaľútosti?“
„Nie,“ vyhlásil rozhodne. „Pokiaľ len výrazne nezaostávam za majstrovstvom pána Huckerbyho.“
„Ach, ste oveľa lepší ako on,“ ubezpečila ho.
„Vy lichotníčka!“ zdvihol obočie. „Už ste sa vydýchali? Pokiaľ viem, tanečné kolo pozostáva z viacerých tancov. A ja som si u vás zahovoril celé kolo. Ale možno by sme si tentoraz mohli dať niečo pomalšie, však?“
Zrazu si uvedomila, že toto dobrodružstvo sa pomaly končí. Zajtra o tomto čase už nebudú v hostinci. Ona zrejme bude v škole a on... asi tam, kam smeroval. Tuším spomínal, že ide do Hampshiru.
Už nikdy viac ho neuvidí.
No ešte si spolu zatancujú jeden waltz – naposledy. Vtedy si bola celkom istá, že ešte dlho bude spomínať na tento deň – možno do konca života. Predpokladala, že istý čas to bude bolestná spomienka, ale neskôr si bude tieto chvíle pripomínať s radosťou.
Hlavou jej preblesla iná melódia, tentoraz pomalšia, s ktorou pán Huckerby začínal každú hodinu tanca, ale až v tejto chvíli si uvedomila, aká je krásna a romantická.
Som rovnako pochabá ako moje žiačky, pomyslela si. Tuším som sa doňho zaľúbila.
Tentoraz tancovala so zatvorenými očami, krútila sa v rytme waltzu a zdalo sa jej celkom prirodzené, keď zablúdil rukou vyššie a pritisol si ju bližšie. A ona mu pritom položila ruku na šiju, a keď si líce pritisla na jeho líce, doslova sa roztápala od blaha.
Prsia sa jej obtierali o jeho hruď a vzápätí si ju privinul. Na bruchu cítila teplo jeho tela a stehná sa im pri tanci dotýkali.
A zrazu prestali tancovať a ona pohmkávať.
Zdalo sa jej to také prirodzené! Akoby im to, čo sa stalo včera, bolo súdené. Hoci v skutočnosti si to nemyslela, iba to tak cítila. Áno, je na mieste, kam patrí, kam vždy patrila a bude patriť. Netrápilo ju, že do mysle sa jej vtierajú úvahy zdravého rozumu. Jednoducho ich nepočúvala. Do konca života sa môže riadiť rozumom, ale v tejto chvíli našla čosi cennejšie ako zdravý rozum. Našla sama seba. Našla to, o čom snívala celý život a pochybovala, že to naozaj existuje.
„Frances,“ zamrmlal jej do ucha.
Jej meno znelo z jeho úst tak dôverne, až jej na chrbte naskočili zimomriavky.
„Áno.“ Zaklonila hlavu, usmiala sa naňho a vyslobodila si prsty, aby mu ich mohla zaboriť do krátkych vlnistých vlasov. V tej chvíli vedela, čo znamená tá intenzívna žiara v jeho očiach. Vedela to od začiatku. Je to túžba. Číra, číročíra túžba.
Vzápätí k nej sklonil hlavu a so zatvorenými očami ju pobozkal.
Už sa bozkávala aj predtým. Bozkávala sa s mužom, o ktorom si myslela, že ju ľúbi. Ale nikdy to nebolo takéto. Nežne ju objal a dôverne si ju privinul. Perami jej pootvoril ústa a vkĺzol jej do nich jazykom, zakrúžil ním a dotkol sa jej podnebia.
Pritisla sa k nemu, objala jeho svalnaté telo, až celá horela. Keby si ho dokázala privinúť bližšie, bola by to urobila. Určite je skúsený milenec! Ale to vedomie ju vôbec nevyplašilo, skôr vzrušilo.
„Lucius.“
Sklonil hlavu a zľahka jej prechádzal jazykom po jamke na hrdle a po pleci. Cez vlnené šaty jej pohládzal prsia, až ju boleli od túžby.
Keď zdvihol hlavu, vlasy mal trochu strapaté a viečka oťažené vášňou.
„Túžim po vás,“ zašepkal. „Chcem vás vidieť bez týchto šiat... chcem sa s vami milovať.“
Nestratila natoľko rozum, aby ju jeho slová nevyľakali. Bola to chvíľa vážneho rozhodnutia. To si dobre uvedomovala. A vedela aj to, že ju nebude do ničoho nútiť. Keby pokračovala v milkovaní, hrozilo jej nebezpečenstvo. Napokon, vôbec ho nepozná, je to neznámy chlap. Nič o ňom nevie. Určite oľutuje, ak sa poddá pokušeniu, ktorému od včerajšieho večera statočne odolávala.
Ale za tých pár sekúnd, ktoré uplynuli od jeho slov, si uvedomila aj to, že keby nemala dosť odvahy dotiahnuť toto dobrodružstvo do konca, takisto by ľutovala. Ak chce, môže stráviť túto noc s Luciom Marshallom. Alebo sa bude celú noc sama cnostne prehadzovať v posteli a do smrti ľutovať, že ho odmietla.
Okrem toho keby teraz povedala nie, vyzerala by ako koketa. Dovolila mu zájsť priďaleko, aby sa mohla tváriť, že ide iba o bozkávanie.
„Áno,“ hlas mala taký zastretý, až sa jej zdal celkom cudzí. „Aj ja sa chcem s vami milovať.“
Uľavilo sa jej, keď vyslovila tie slová.
Bolo to jej slobodné rozhodnutie.
Jej vlastné šialenstvo.
Znova si ju privinul a vpečatil jej na pery bozk.
„Bude to krásne, Frances,“ zašepkal. „Túto noc si budete navždy pamätať.“
Ani na sekundu o tom nepochybovala.
|
|
