|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
9.95 eur |
| Naša cena |
8.95 eur
|
| Orientačná cena v skk |
269.63 |
|
|
|
| Originál: |
Breaking the Rules |
| Prekladateľ: |
Nina Mikušová |
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
384 |
| Váha: |
420 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1530-1 |
| EAN: |
9788022015301 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Centrá svetovej módy New York, Paríž a Londýn, exotický Istanbul a Hongkong – všade tam nás zavedie najnovší fascinujúci román o vášni a zrade, o pomste a nenávisti, ale aj o triumfe pravej lásky od jednej z najslávnejších autoriek bestsellerov. Bradfordová ním nadväzuje na mimoriadne úspešnú ságu o rode Hartovcov, ktorou si získala srdcia miliónov čitateliek na celom svete. |
|
|
Úryvok |
|
Kráčal k nej.
Dav sa preriedil a obývacia izba bola poloprázdna. M stála a čakala, teraz ho pozorovala ona, presne tak ako ju pred pár sekundami pozoroval on. Vpíjali sa do seba očami.
Zdalo sa jej, že okrem neho nie je v miestnosti nik iný.
Žalúdok mala stiahnutý do uzlíčka, a keď konečne zastal pred ňou, srdce jej z ničoho nič poskočilo.
Jeho tvár bola nehybná, bez výrazu, no oči mal prenikavé. Boli sýtomodré ako nevädze a ladili s farbou košele, ktorú mal oblečenú. Ihneď vedela, že vidí len ju.
Napokon sa ozval. „Volám sa...“
„Ja viem, kto ste,“ prerušila ho.
„A ja viem, kto ste vy,“ usmial sa na ňu.
Šokovalo ju to. Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. „Naozaj?“
Natiahol ruku, aby jej stisol dlaň a podržal ju vo svojej. „Áno, viem. Ste tá nepolapiteľná žena, ktorú som hľadal celý život.“
Uľavilo sa jej a hneď sa upokojila. Normálne by si pomyslela: Aká to bola dobrá replika, a prebudil by sa jej cynizmus, predral by sa na povrch a jej pery by vypustili rýchlu, pohŕdavú odpoveď. Ale nepomyslela si to. Teraz nie. S ním nie. Verila mu, verila tomu, čo povedal.
Naklonil sa k nej. „Aj keď musím priznať, že nepoznám vaše meno.“
„Marie Marsdenová, ale všetci ma volajú M.“
„Nie M a M?“ Modré oči mu zrazu nezbedne zaiskrili.
„Nie,“ zasmiala sa a pozerala mu do tváre, do tej tváre, ktorá sa jej vryla do srdca už ako malému dievčatku. „Stačí iba M.“
„Koľko máte rokov?“
„Dosť,“ odsekla a jedno obočie sa jej nadvihlo. „A od vás to bola dosť grobianska otázka.“
„Áno, to si môžete myslieť, ak berieme do úvahy vašu výchovu,“ poznamenal. Pery mu zvlnil drobný, pobavený úsmev.
Jeho poznámku odignorovala a povedala: „Ja viem, koľko rokov máte vy... tridsaťpäť, čo znamená, že ste o dvanásť rokov starší ako ja. Ale na číslach mi nezáleží.“
„Ani mne.“
„Naozaj o vás veľa viem.“
„Úprimne dúfam, že nie priveľa,“ zvolal s predstieraným zdesením v hlase.
„Dosť.“
„A prečo o mne toľko viete?“ Tmavé obočie mu spýtavo vyletelo nahor.
„Videla som vás v Hamletovi a okamžite som sa do vás zbláznila. Potrebovala som o vás vedieť všetko.“
„Som taký rád!“ Hodnotiaco si ju obzeral.
„Keď som mala desať rokov,“ rýchlo pokračovala vo vysvetľovaní a naklonila sa bližšie k nemu, „snívala som o vás.“
„A stále snívate?“
„Jasné, že nie! Už som veľká.“
„Aká škoda, že necítite to, čo predtým.“
„Som staršia,“ záhadne sa usmiala.
„Ste tu s niekým?“
„Nie. No nie je to celkom pravda. Prišla som sem s priateľkou Geo. Je niekde tam. Stojí tamto pri kozube.“
Sledoval smer jej pohľadu a zamrmlal: „Tá pekná blondínka, správne?“
Prikývla.
Spýtal sa: „A prečo ste tu? Poznáte Iris?“
„Nie, ani jedna z nás. Sme priateľky Daxa, čestného hosťa.“
„Ach áno, Irisinho nového chránenca. Hovorí sa, že je dobrý herec. A je?“
„Neviem. Záleží dnes na tom?“
Začul ráznosť v jej hlase a zasmial sa. „A čo vy, slečna M? Ste herečka?“
„Nie, som modelka.“
Máličko od nej odstúpil a ďalej na ňu bez slova hľadel.
Ten upretý pohľad mu smelo oplácala.
Zrazu onemeli, stratili sa jeden v druhom. Navôkol šumeli rozhovory, okolo nich chodili ľudia, no oni nevnímali nič okrem seba samých. Stále ju držal za ruku a pevne si ju pritískal k hrudi.
Napokon porušil ticho a veľmi mäkko povedal: „Ste žena... žena, s ktorou chcem ujsť niekam preč... Urobme to, ste za?“
„Teraz?“
„Áno, pravdaže teraz. Ak nie teraz, tak kedy? Nájdime opustený ostrov a utáborme sa tam...“
Opäť si všimla pobavené iskierky v jeho očiach, začula smiech v jeho jemnom hlase. „Ale nemôžem tu Geo len tak nechať,“ zaprotestovala.
„So sebou ju zobrať nemôžeme!“ namietol. „Viete, pár tvoria dvaja, traja už nie. Vyjdime do haly, tam je asi tichšie... môžeme si to naplánovať.“
Viedol ju krížom cez izbu a len čo sa ocitli v hale, oprel sa chrbtom o stenu a pritiahol si ju bližšie k sebe, až sa dotýkali telami.
Začala sa chvieť a ťažko sa jej dýchalo, veď bola celkom blízko muža, do ktorého sa ako dieťa šialene zamilovala. Celé tie roky zostal jej ideálom a ostatných mužov vždy porovnávala s ním.
Nežne sa spýtal: „Ste v poriadku?“
„Je mi fajn,“ hlesla.
„Nechcem tu zostať. Je tu priveľa ľudí. Chcem byť s vami sám. Nechcete to aj vy?“
„Áno,“ šepla.
„Tak je to hotová vec. Vezmem vás na večeru niekam, kde je ticho. Viem o jednom útulnom miestečku.“
„Dobre,“ začala, no potom sa odmlčala. Geo sprevádzaná Jamesom energicky kráčala smerom k nim. „Tamto prichádza Geo s Jamesom Cardiganom.“
„Zbavím sa ich, nebojte sa,“ povedal presvedčivo.
Posledných asi desať minút Geo žasla nad správaním M, ktorá sa priam lepila na Laurencea Vaughana. Všimla si, ako si to slávny filmový herec hneď po príchode namieril rovno k nej a dali sa dokopy ako starí priatelia. Možno skutočne aj sú, pomyslela si Geo. Koniec koncov obaja sú Angličania. Zatiaľ čo sa spolu s Jamesom prepletali pomedzi rednúci dav hostí, aby sa dostali do haly, Geo sa ho spýtala: „Poznáš ho?“
„Iba z filmového plátna. A z počutia,“ odpovedal, „ale musím priznať, že som jeho ozajstný fanúšik. Je jedným z najväčších hercov na súčasnej anglofónnej scéne. Nikto nezahral Hamleta lepšie ako on, možno okrem Christophera Plummera. A je to sakramentsky pekný chlap. Nečudo, že mu ženy padajú k nohám.“
Vrátane M, pomyslela si Geo a s úsmevom pristúpila k dvojici. „Vy dvaja ste určite starí priatelia, keď si nonstop máte čo povedať.“
„To fakt sme... veľmi starí priatelia,“ odpovedal Larry a venoval Geo svoj najpodmanivejší úsmev.
M pohotovo zareagovala: „Geo, James, rada by som vám predstavila Laurencea Vaughana.“
Po tom, čo si všetci traja potriasli rukami, Larry pokračoval rozhodným tónom: „Pokúšal som sa M presvedčiť, aby šla so mnou na večeru, ale obávala sa nechať vás tu samu, Geo.“
„Ale prosím vás, tým sa netrápte,“ pohotovo zasiahol James. „Ja sa o ňu postarám. Súhlasíš, Geo?“
„Pravdaže.“
Do reštaurácie na jednej z Osemdesiatych ulíc mimo Lexingtonu si vzali taxík. V aute tak prepadol jej čaru, že až bolestne túžil vziať ju do náručia, pevne ju držať a vášnivo bozkávať. Tomuto nutkaniu sa mu podarilo odolať a namiesto toho ju len vzal za ruku, tak ako to urobil už pred hodinou v byte Iris Ingersollovej.
Nechcel ju odplašiť – niežeby si myslel, že patrí k tým mladým ženám, ktoré sa ľahko vystrašia. Zdala sa mu sebavedomá, nebojácna, odvážnejšia než väčšina ľudí. Áno, to bolo ono: upútala ho jej nebojácnosť, ktorá sa mu zapáčila, lebo provokovala jeho fantáziu.
Teraz, keď sedel oproti nej za stolom v kúte La Refuge, jeho obľúbenej skrýši, v duchu sa usmieval pri spomienke na ich predchádzajúce vtipkovanie. Určite vedela pohotovo uvažovať a rýchlo reagovať, bola smelá a trochu aj bezočivá. Obzvlášť toto sa mu na nej páčilo: robilo ju to odlišnou, výnimočnou, inou ako ostatné ženy, ktoré poznal.
Zrazu mu prišlo na um, aké mal šťastie, že ju dnes večer stretol. Na Irisin večierok sa mu nechcelo ísť, celý deň bojoval s týmto plánom, cítil sa vyčerpaný a deprimovaný. V poslednej chvíli si však uvedomil, že to Iris dlhuje, že by sa mal u nej ukázať – to bolo to najmenej, čo pre ňu mohol urobiť. A tak sa oholil, osprchoval, obliekol a vybral sa ta, aby vo chvíli, keď vchádzal dnu, zbadal ju.
Okamžite sa pohol k nej, rozhodnutý ukoristiť si ju len pre seba, neodolateľne k nej priťahovaný; ten pocit bol taký intenzívny, že ho to až naľakalo, a uvedomil si, že dosiaľ nič podobné nezažil.
Príťažlivosť je čosi čudné. Spočiatku uňho vždy šlo o silné fyzické priťahovanie, uchvátil ho výzor ženy... oblúk obŕv, línia líc, tvar úst, výraz očí, farba vlasov, celkové držanie tela... to všetko útočilo na jeho srdce.
Nanešťastie, charakter sa zriedka snúbil s fyzickou krásou, a tak ho žena bez charakteru čoskoro prestala baviť. Zbožňoval krásne ženy; na druhej strane mu samotná krása nikdy nestačila, neuspokojovala ho, nie nadlho. Nakoniec to bolo... nudné. Preto šiel stále ďalej a dosiaľ sa neoženil so žiadnou ženou.
„Vy na mňa zízate, Larry,“ ozvala sa M. Hľadela naňho ponad stôl, jedálny lístok odložila nabok. Tváril sa veľmi čudne.
Prerušila mu tok myšlienok. Rýchlo odpovedal: „Prepáčte, zlatko. Len som premýšľal o tom, aké mám šťastie, že ste tam dnes večer boli a že som vás našiel.“
„Myslíte to vážne?“ naklonila hlavu nabok a s veľkým záujmom si ho skúmavo prezerala.
„Jasné. Nepovedal by som to, keby som to tak nemyslel. Cítite to isté, však?“
Iba prikývla, zaostrila naňho pohľad. V mäkkom osvetlení bistra boli jeho oči tmavomodré a zvodné. Celý bol zvodný. Ale veď taký bol vždy, no nie? Fascinoval ju už ako malú, keď ho videla na javisku alebo vo filme.
„Uvedomujem si, že sme sa vlastne do dnešného večera nestretli,“ povedal, „ale mám taký neobyčajný pocit, že vás poznám. Ste mi veľmi blízka.“
„Azda preto, lebo som spolovice Audrey.“
„Čo to, preboha, má znamenať?“ Tváril sa zmätene.
„Niektorí ľudia si myslia, že vyzerám ako Audrey Hepburnová. Ale ja som ňou len spolovice.“
Na tvári sa mu opäť zjavil pobavený úsmev. „Keď tak nad tým uvažujem, istá podoba tu je. Ale to nie je ono... Mám pocit, že poznám práve vás.“
„Možno sme sa stretli v minulom živote,“ prehodila posmešne.
„Možno.“ Odvrátil oči, zahľadel sa do diaľky a potom sa so stiahnutými obrvami opäť na ňu sústredil.
„Čestné slovo, Larry, doteraz sme sa nestretli,“ zamrmlala.
„Keby áno, neunikli by ste mi, o tom vás môžem ubezpečiť.“
Potriasla hlavou, v jej veľkých tmavých očiach sa miešal smiech so šťastím. „Nie je to unáhlené?“
„Čo tým myslíte?“
„Mohla by som vás brať vážne.“ Povedala to tak potichu, že ju ledva bolo počuť.
„To dúfam.“ Vrhol na ňu zamyslený pohľad. Jednu ruku mala položenú na stole; načiahol sa za ňou a vzal ju do svojich dlaní. „Dúfam, že toto je začiatok... a čosi mimoriadne, skutočne si to myslím. Dnes večer som vám povedal zopár slov, ktoré vám možno zneli čudne, no verte mi, ešte nikdy som ich nepovedal nijakej inej žene. Musíte mi veriť.“
Stále s rukou v jeho dlaniach ticho povedala: „Verím vám, a nielen tie slová, ktoré ste mi povedali.“ Ústa jej zvlnil slabý úsmev, keď dodala: „Verila by som vám celou svojou dušou, Laurence Vaughan, a myslím to vážne.“
„Vždy vás budem chrániť a opatrovať. Sľubujem.“
Naklonila sa ponad stôl a chvíľu naňho skúmavo pozerala; vedela, že to myslí vážne. „Keď som mala desať, často som o vás snívala, Larry,“ zdôverila sa mu. „Každú noc.“
„A stále snívate?“
„Nie, pravdaže nie! Bolo to už dávno, keď ste boli mojím úžasným Hamletom. Ach, bola som do vás taká zbláznená, že som nevedela jasne myslieť.“
„A aké to boli sníčky?“ spýtal sa v duchu bezstarostnej nálady, aká ju ovládla, a pomyslel si, že mu je s ňou dobre.
„No, viete, také zaľúbené dievčenské fantázie... načisto sentimentálne.“
„Myslíte, že jedného dňa by som sa mohol dostať do snov veľkého dievčaťa?“
„Človek nikdy nevie,“ odvetila zľahka. „Dúfam, že áno.“
„A môžete sa staviť, že v to dúfam aj ja.“
Konečne jej pustil ruku, vystrel sa na stoličke a vyhlásil: „Mám pocit, že každý, kto vás stretne, si o vás myslí, že ste zvláštny typ.“
„To neviem...“ Usrkla si z vína a zamrmlala: „Som len obyčajné dievča.“
„Čerta starého!“ Vzal do ruky jedálny lístok. „Tuším by sme si mali objednať, však? Už ste si vybrali?“
„Áno. Myslela som na grilovaný morský jazyk.“
„Rybu, hm? Vyrástli ste na ostrove?“
„Hej. V Severnom mori. Presne ako vy,“ odsekla a žmurkla.
Pobavene sklonil hlavu a zakýval na čašníka, objednal grilovaný morský jazyk pre dvoch a fľašu Montrachetu. Len čo čašník odišiel, Larry trochu zmenil tému: „Ako dlho žijete v New Yorku?“
„Zopár mesiacov. Pokúšala som sa nájsť si prácu v modelingu, ale nemala som šťastie. Až Geo pre mňa dohodla stretnutie s módnym fotografom Frankom Farantinom. Bolo to celkom dobré. Niečo sme nafotili. To on vyhlásil, že vyzerám ako Audrey Hepburnová, a podľa neho by sa to malo zdôrazniť. Tak mi jeho štylistky prerobili vizáž.“
„Vôbec ste to nepotrebovali! Alebo áno? Mimochodom, pomohol vám?“
„Frankie odišiel do Maroka fotiť pre módny časopis, ale len čo sa vráti, rozbehne moju kariéru,“ vysvetlila a porozprávala mu, aký je Frankie talentovaný, spoľahlivý a dôveryhodný.
Oprel sa na stoličke a nechal ju vyrozprávať sa. Pozorne ju počúval, jej hlas sa mu zdal príjemný, upokojujúci. A skutočne ho tešilo byť s ňou. Táto mladá žena má naňho veľký vplyv, a to mnohorakým spôsobom. Ako plynul večer, začínal si uvedomovať, že pri nej má lepšiu náladu, dáva mu pocit naozajstného šťastia, pocit, ktorý mu v živote dlho chýbal. Uvažoval, ako si ju udržať... natrvalo.
|
|
