| 10 najväčších darov pre moje deti |
|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
8.27 eur |
| Naša cena |
7.27 eur
|
| Orientačná cena v skk |
219.02 |
|
|
|
| Originál: |
The 10 Greatest Gifts I Give My Children |
| Prekladateľ: |
Oto Havrila |
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
160 |
| ISBN: |
80-220-0945-8 |
| EAN: |
9788022009454 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Kniha, ktorá vám pomôže vychovávať deti a ktorá možno zmení aj váš prístup ku každodennému životu, ak si osvojíte aspoň jeden z „darov“, čo vám ponúka jej autor. Steven Vannoy nás so šarmom a vtipom učí, ako dosiahnuť, aby si rodičia a deti navzájom nešli na nervy a aby sa v rodinnom spoločenstve všetci dobre cítili. |
|
|
Úryvok |
|
1
Prvý nástroj: Pozitívne zameranie
Niekedy uvažujem nad niektorými vodičmi, ktorí sa rútia po našich cestách. Jazdia veľmi zvláštne. Zastanem pri chodníku a všimnem si, že hoci sa zdá, akoby nemysleli na nič iné ako na jazdu, často sa dívajú do spätného zrkadla. Niektorí si prečesávajú vlasy, ženy sa maľujú, muži holia a niektorí hľadia do zrkadla len tak, bez nejakého zjavného dôvodu.
Veľa rodín, ktoré poznám, vrátane mojej vlastnej počas mnohých rokov, sa správa v živote ako títo vodiči – ustavične hľadí do spätného zrkadla.
Každý deň máme k dispozícii len určité množstvo energie, času a možností. No môžeme si vybrať, na čo túto energiu zameriame. A aj keď sa niekedy zdá, že sa pohybujeme dopredu, väčšina z nás v skutočnosti cúva – k všetkým nahromadeným problémom, k tomu, čo nefunguje, čo sa nedarí, k hľadaniu vinníka, ktorý spôsobil, prečo to nie je tak, ako chceme my.
No rodiny, ktoré vo vývoji naozaj napredujú, sa dívajú dopredu a iba občas sa obzrú, aby sa uistili, že treba hľadieť dopredu.
V tejto súvislosti si spomínam na otázku päťročného Jeremyho: „Mama,“ spýtal sa raz mamy v reštaurácii, „čo je to história?“ Matka mu dala dlhú prednášku, opierajúc sa o svoje vysokoškolské štúdium.
„Videla som na ňom, že som ho nepresvedčila,“ povedala nám Diane, jeho matka. „Spýtala som sa ho, kde ten výraz počul.“
„Tamtej čašníčke,“ odvetil jej syn, „pred chvíľkou spadla vidlička a ona povedala: No, to je už história.“
Tá čašníčka to brala správne. Mohla sa zamerať na to, aká je nešikovná, ako si sťažila prácu, keď musela ísť po čistú vidličku, ako sa znemožnila pred zákazníkmi. Takýto prístup by jej znížil sebavedomie, pokazil radosť a ubral energiu, no ona to brala ako niečo, čo sa stalo a nedá sa napraviť, ako minulosť, „históriu“. Odsunula príhodu do minulosti a dívala sa do budúcnosti.
Môžeme sa rozhodnúť, na čo zameriame svoju myseľ a energiu, tak aby sme napredovali? Pravdaže! Začneme s tromi jednoduchými princípmi, na základe ktorých pracuje naša myseľ.
Po prvé: Vždy sa môžeme zamerať iba na jedno.
Ak si niekto myslí, že môže sledovať televíziu, čítať noviny a zároveň telefonovať, tak sa veľmi mýli. Výskumy dokazujú, že takýto človek iba presúva pozornosť z jednej činnosti na druhú. Zubári zistili, že pacienti, ktorí počas zákroku počúvajú v slúchadlách hudbu, necítia bolesť tak intenzívne, pretože ich pozornosť je zameraná na hudbu. Všetci vieme, ako ľahko môžeme vyľakané dieťa upokojiť, keď ho objímeme, pobozkáme alebo mu dáme hračku, a to preto, lebo sa zameriava iba na jednu vec.
Po druhé: Zákazom dosiahneme pravý opak.
Predstavte si, že stojím pred vami a odrazu vám poviem: „Nedívajte sa na moje topánky.“ Kam vám okamžite skĺzne zrak? Presne tak, na topánky. Možno by ste sa silou vôle na tie topánky nepozreli, no prvé nutkanie bude určite pozrieť sa tam, kam vám to zakázali. To preto, že naša myseľ si musí predstaviť, čo máme alebo nemáme robiť, prv než to urobíme alebo neurobíme.
Trvalo mi dlho, kým som si uvedomil, že keď poviem dcére, aby nerozliala mlieko, musí si predstaviť, ako rozlieva mlieko, aby moje slová pochopila. Ak jej poviem, aby nebila svoju sestru, čo asi urobí? Ak som jej podľa vás priamo pred oči postavil terč, máte absolútnu pravdu.
Po tretie: Smerujeme k tomu, na čo sa zameriavame.
Už sa vám stalo, že ste na ceste zbadali výmoľ a po chvíli ste zistili, že ste autom prešli priamo cezeň? Alebo ste sa zadívali na vedľajší prázdny pruh na diaľnici a po chvíli ste už boli na ňom, hoci viedol celkom inam, ako ste mali namierené? Každý, kto pracuje s koňmi, zase vie, že kôň ide tam, kam sa díva jazdec.
Spomínam si, ako som naposledy letel na rogale. Keď som sa vydriapal na kopec, podo mnou sa rozprestierala velikánska lúka. Uprostred nej stál iba jeden strom. Iba jeden jediný. Bolo to fascinujúce. Čo myslíte, kde som pristál s rogalom?
Ktorému dieťaťu sa bude lepšie dariť pri softbalovom zápase – tomu, čo sa zameria na loptu, alebo tomu, čo sa pokúša spomenúť si, kam má položiť nohu alebo ako má chytiť loptu?
Keď hovoríme o faktoroch, ktoré poukazujú na to, ako pra¬cuje naša myseľ, spomínam si, ako sme bojovali s „plachosťou“ našej dcéry Emmy.
Keď mala Emmy päť rokov, bola nesmierne plachá. Ho¬vorieval som o nej ako o svojom „plachom vtáčati“ a aj druhí ma upozorňovali na to, aká je plachá. Keďže smeru¬jeme k tomu, na čo sa zameriavame, všetko, čo sa jej priho¬dilo, v nej vzbudzovalo ešte väčšiu plachosť. Vravel som: „Emmy, nebuď taká plachá,“ no pretože príkazmi dosiahneme pravý opak, viete si predstaviť, čo som týmito slovami dosiahol.
Zásadný zvrat nastal, keď som svoje správanie prispôsobil jej správaniu. Ak niekoho pozdravila, čo ako potichu a placho, zameral som sa na to, že pozdravila, a pochválil som ju za to. (Tento postup, ktorý sa učíme na našich seminároch 10 najväčších darov, nazývame ZUP – zisti, uznaj, pochváľ.) Ak potriasa niekomu rukou a krátko sa naňho pozrela, všimol som si to a zase som ju pochválil.
O niekoľko mesiacov z nej bolo prirodzené, sebavedomé dievča. A všimli si to aj iní a majú z toho radosť, pretože plachosť ju už neprenasleduje.
Všetci máme každý deň k dispozícii určité množstvo energie pre seba a svoju rodinu. Podľa toho, kam túto energiu zameriame, cúvame niekam, kam nechceme, alebo napredujeme tam, kam chceme.
Na nasledujúcej strane sú zobrazené určité rozhodnutia, ktoré robíme každý deň podľa toho, na čo zameriavame pozornosť a energiu.
Každý deň robíme rozhodnutia. Môžeme sa zamerať na to, čo nefunguje (ľavá strana obrázka, cúvanie), alebo na to, čo funguje. Pretože sa môžeme zamerať iba na jedno a smerujeme k tomu, na čo sa zameriame, čomu dáte prednosť? Väčšina ľudí odpovie: Na to, čo funguje. Ale na čo väčšina ľudí zameriava pozornosť v skutočnosti?
Zameriavate sa skôr na príčiny, pre ktoré nemôžete (vy, vaša rodina, váš klub, vaša firma) dosiahnuť to, čo by ste chceli, alebo pracujete na tom, aby ste to dosiahli? Poznáte niekoho, kto vyrukuje aspoň s tuctom dôvodov, prečo to nepôjde, keď mu niekto predostrie novú myšlienku alebo riešenie? Určite takých poznáte veľa, pretože je to bohužiaľ v našej spoločnosti bežné.
Keď sa nachádzame v ľavej časti energetického poľa, zameriavame sa na problémy, na to, čo nefunguje, na príčiny, pre ktoré to nejde. Hľadáme vinníka, aby sme ospravedlnili vlastnú neschopnosť. Pretože sa vždy môžeme zamerať iba na jedno, keď sa nachádzame na tejto strane energetického poľa, dokonale sme v ňom uviaznutí. Môžeme byť iba na jednej alebo na druhej strane.
Keď konáme v duchu rozhodnutí pravej časti energetické¬ho poľa, zameriavame sa na to, čo funguje, na riešenia, na žiaduce výsledky a na to, ako dosiahnuť, čo chceme.
Je to jednoduché – na čo sa zameriate, tam smerujete.
Zamerajte sa na problémy a budete s nimi zápasiť deň čo deň. Zamerajte sa na riešenia a problémy sa začnú vytrácať. Zamerajte sa na to, v akom chaose je ustavične vaša domác¬nosť, a vaša domácnosť bude ešte chaotickejšia. Zamerajte sa na chvíle, keď je u vás pokoj a všetko funguje, a tieto okamihy budú trvať čoraz dlhšie.
A podobne: zamerajte sa na príčiny, pre ktoré nemôžete niečo dosiahnuť alebo pre ktoré niečo jednoducho nejde, a nakoniec presvedčíte seba samého, že to naozaj nejde. Zamerajte sa na to, čo sa vám na niečom alebo niekom nepáči, a budete toho nachádzať čoraz viac.
|
|
