|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
9.92 eur |
| Naša cena |
8.92 eur
|
| Orientačná cena v skk |
268.72 |
|
|
|
|
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
344 |
| Váha: |
390 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1501-1 |
| EAN: |
9788022015011 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Strhujúca sága o láske, vášni a boji o prežitie pod horúcim austrálskym slnkom. Na stránkach románu s magickou silou ožíva drsná krása austrálskeho kontinentu, tejto obrovskej, často nehostinnej „červenej zeme“, ktorá sa pre tisíce ľudí zo starého sveta stala skutočným domovom. |
|
|
Úryvok |
|
Sydney, august 1797
Eloise premáhala nevoľnosť, čo ju morila celých sedem mesiacov prvej ťarchavosti, a vyhýbala sa pohľadu do zrkadla na toaletnom stolíku. Vedela, že je strhaná a bledá, a zo zelených očí sa jej stratila iskra. „Vraj budem prekvitať,“ poznamenala so sotva badateľným nemeckým prízvukom. „Vyzerám a cítim sa ako polomŕtva.“
Edward Cadwallader sa jej zľahka dotkol perami krku. „Už to nepotrvá dlho,“ utešoval ju. Potom sa pozrel do zrkadla a uhladil si fúziky. „Náš syn jednoducho dáva o sebe vedieť.“
Eloise sledovala, ako ide ku kozubu. „Nevieme, či to bude syn,“ pripomenula mu.
„Cadwalladerovcom sa odjakživa rodia prví synovia,“ odbil ju podráždene. „Ponáhľaj sa, guvernér nerád čaká, a ty si ešte v nočnej košeli.“
„Choď sám,“ oslovila ho. „Necítim sa dobre a môj stav dostatočne ospravedlnení moju neprítomnosť.“
„Sebaľútosť nie je ospravedlnenie,“ zahriakol ju. „Obliekaj sa.“
Eloise sa obrátila. „Nemám chuť ísť na guvernérov večierok,“ povedala. „Bezo mňa sa zabavíš oveľa lepšie.“
„Si moja manželka a budeš sa riadiť mojimi príkazmi!“ skríkol.
Eloise sa nemienila dať zastrašiť. Jej otec, barón Oskar von Eisner, kričal na ňu a na jej sestry odnepamäti, bola zvyknutá na podobné zaobchádzanie, ale otec nikdy neuplatňoval vôľu tak neláskavo ako Edward. „Nosím pod srdcom tvoje dieťa,“ odvetila pokojne. „Ťarchavosť nenesiem ľahko a dnes sa necítim dobre. Guvernér určite pochopí dôvod mojej neprítomnosti.“
Zagánil na ňu. „Takto sa rozprávaj s barónom,“ odvrkol. „Zakrátko sa presvedčíš, že ja neposlušnosť nestrpím.“
Eloise sa navonok snažila zachovať pokoj, no srdce sa jej prudko rozbúchalo. Edwardove spôsoby naznačovali, že sa skutočne líši od jej otca. „To nie je neposlušnosť, Edward,“ nástojila s nádejou, že jej tón ho obmäkčí, „len zdravý rozum. Ak tam zamdliem, alebo mi príde zle, vyvolá to rozruch. A som presvedčená, že o ten nestojíš.“
Edward z nej nespustil oči. „Vedel som, že nemecká frau si na všetko nájde argument.“ Vykročil k dverám a otvoril ich. „Po mojom návrate domov sa o tom rozprávame. Budeš na mňa čakať oblečená v salóne bez ohľadu na to, koľko bude hodín.“
Buchol dverami, až sa Eloise strhla.
Potom ju premohlo zúfalstvo. Zdvihla kefu na vlasy a z celej sily ju šmarila o stenu. Kefa s buchotom dopadla na dlážku a Eloise dosadla na stoličku pri toaletnom stolíku. Edwardovo správanie ju pomaly, ale isto vyčerpávalo a už teraz sa obávala jeho návratu, lebo vedela, že stretnutie s ním bude boj vôlí, v ktorom rýchlo vyčerpá svoje sily.
Sedela v tichej miestnosti, počúvala praskanie domu, ktorý si prenajali na kraji mesta. Bol malý, prefukovalo v ňom, miestnosti boli zapratané taškami, truhlicami a škatuľami, ktoré čakali na deň, keď dokončia dom vo Watsonovej zátoke. Mohli ostať bývať v otcovom hoteli v prístave, čo by Eloise s radosťou uprednostnila, no Edward odmietol otcovu ponuku a hneď po svadbe sa presťahovali sem.
Ticho sa predlžovalo, mala pocit, akoby na ňu padali múry, a keď sa dieťa v nej pohlo, položila si dlane na brucho a premáhala slzy, ktoré by ešte väčšmi podkopali jej rozplývajúce sa sebavedomie. Veľmi túžila po spoločnosti sestier, po dobrosrdečnom otcovi a pohodlí v známom prostredí – oveľa väčšmi ako po manželovom necitnom správaní.
V pahrebe spadlo prehorené poleno a do komína vyleteli iskry. Eloise sa dívala na sčerneté drevo a uvažovala o situácii, v akej sa ocitla. Otcov titul tu nič neznamenal, stavba úspešného hotela v prístave ho ešte väčšmi vzdialila od tradičného triedneho systému v ďalekej britskej kolónii, kde sa nad podnikavými ľuďmi iba uškŕňali. Manželstvo s dedičom titulu earla z Kernowu bolo pre ňu v istom zmysle priepustkou do sydneyskej vysokej spoločnosti, a hoci mala výborné vzdelanie, vedela, že v niektorých kruhoch dosiaľ budí podozrenie. Musela sa obrniť proti majstrovským prejavom pohŕdania a neskrývaným úškľabkom, stala sa odborníčkou v ignorovaní drobných prejavov snobstva niektorých žien; no proti manželovi našla iba niekoľko obranných trikov.
Zobrali sa pred necelým rokom, ale Edwardovo neprestajné osočovanie a diktátorské správanie urobili svoje. Eloise sa však nástojčivo držala presvedčenia, že vinu na tom nenesie ona. Edwardova skutočná povaha sa prejavila v priebehu niekoľkých týždňov od sobáša. Už sa ani zďaleka nepodobal na muža, ktorý jej dvoril. Často býval preč z domu, prekážali mu návštevy jej príbuzných, vo všetkom od nej vyžadoval dokonalosť a bol čoraz náladovejší a neznášanlivejší.
Omotala si hodvábny pléd tesnejšie okolo nočnej košele, spomínajúc na opojné dni jeho dvorenia, a videla ich tak jasne, ako si vie človek predstaviť až spätne. Doplatila na naivnosť, lebo dovtedy nič podobné nezažila. Ľahko na ňu urobil dojem uhladeným, sebavedomým správaním – očarila ju jeho nablýskaná uniforma a anglický titul, ktorý zdedí.
Dívala sa neprítomne do ohňa. Mala počúvnuť inštinkt, ktorý jej od začiatku našepkával, aby ho odmietla – už vtedy za oslnivým úsmevom tušila temné stránky jeho osobnosti. Ale vtedy aj toto dodávalo jeho nadbiehaniu pikantný nádych a lapila sa do osídiel jeho čarov ako mucha. Bola presvedčená, že je zaľúbená. Skutočnú lásku však videla medzi svojimi rodičmi – prehlbovala sa, poskytovala im vzájomné potešenie, istotu a priateľstvo, pocit porozumenia, ktorý viaže dvoch ľudí a chráni ich pred svetom.
Eloise bola nútená priznať si, že opojenie z prvých dní rýchleho romantického vzťahu bolo povrchné. Žila ako v rozprávke, verila, že našla svojho princa a bude s ním žiť šťastne až do smrti. Ešte niekoľko týždňov po svadbe sa zdalo, že sa jej splnil sen, lebo otehotnela hneď prvý mesiac.
Zhlboka vzdychla; cítila bolestné sklamanie. Edwardovo milé správanie a pozornosť ochladli, len čo jej narástlo brucho a zmorila ju ťarchavosť. V poslednom čase sa začala znepokojovať pre jeho pitie. Vtedy sa správal nepredvídateľne a čoraz častejšie s úľavou vítala jeho dlhú neprítomnosť. Očividne ju už neľúbil, a uvažovala, či aj on neoľutoval, že sa zobrali.
Vstala a išla sa obliecť. Musí sa naučiť žiť s Edwardovým ustavičným zapáraním a zanedbávaním. Kocky sú hodené: je k nemu pripútaná do konca života a ostáva jej iba nádej, že jeho správanie sa po narodení dieťaťa zmení k lepšiemu. Roztrasenými prstami si zaväzovala šnúrky na spodničke a snažila sa nemyslieť na to, čo sa stane, ak sa jej narodí dievča.
|
|
