|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
9.92 eur |
| Naša cena |
8.92 eur
|
| Orientačná cena v skk |
268.72 |
|
|
|
| Originál: |
Tonight l Said Goodbye |
| Prekladateľ: |
Alena Redlingerová |
| Edícia: |
Zelená knižnica |
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
224 |
| Váha: |
290 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1498-4 |
| EAN: |
9788022014984 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Vynikajúca detektívka mladého amerického autora. Keď v luxusnej vile objavia zastreleného Wayna Westona, polícia sa nazdáva, že ide o jasný prípad vraždy a samovraždy, hoci telá jeho manželky a dcéry sa nenašli. Waynov otec však verí v synovu nevinu a požiada súkromného detektíva Lincolna Perryho, aby sa ujal prípadu. |
|
|
Úryvok |
|
Vzdychol som si. John Weston bol presvedčený, že jeho syna zavraždili, no policajti s ním zjavne nesúhlasili. V tlači stále prevládala teória, získaná z „nemenovaného policajného zdroja“, že Wayne Weston zabil svoju ženu a dieťa, a potom spáchal samovraždu. Telá sa však nenašli a ani dôkazy, ktoré by vysvetlili ich zmiznutie. Do domu sa nikto nevlámal, všetko tam vyzeralo normálne, okrem mŕtvoly Wayna Westona.
„Prečo práve my, pán Weston?“ spýtal som sa. „Prečo si myslíte, že sa toho máme ujať, keď polícia robí všetko, čo môže?“
„Poznali ste môjho syna.“
Zdvihol som ruku. „Moment, raz sme sa stretli.“
„To je jedno. Poznali ste ho a on poznal vás. Vážil si vás. Povedal mi, že vy a váš partner budete veľmi dobrí, keď si otvoríte firmu.“
Stretol som Wayna Westona pred dvoma mesiacmi na konferencii súkromných vyšetrovateľov v Daytone. Bola to jedna z tých dvojdňových akcií so seminármi cez deň, s množstvom jedla, pitia a hlučného smiechu v hotelovej reštaurácii večer. Joe rozhodol, že tam treba ísť, zoznámiť sa s ostatnými miestnymi vyšetrovateľmi, získať kontakty a možno aj klientov.
Wayne Weston sedel večer pri tom istom stole ako ja. Bol dosť nápadný, mal na sebe drahý oblek, vozil sa v drahom aute, ale inak bol priateľský a charizmatický. Počul som, že bol skvelý vyšetrovateľ. Niekoľko rokov robil pre Pinkertonovcov, potom sa vrátil do Clevelandu, otvoril si vlastnú firmu a očividne dosť dobre zarábal. Nerozprával som sa s ním, len sme sa predstavili, preto ma prekvapilo, keď mi jeho otec povedal, že mu spomínal nás dvoch.
„Môj syn sa nezabil a nikomu neublížil,“ povedal Weston. „Väčšiu kravinu som v živote nepočul. Včera ho v správach zase urážali, skoro som skočil do auta a išiel niekoho nakopať do zadku. Chcem vedieť, čo sa stalo mojej neveste a vnučke, aby som sa nemusel báť a aby tí z televízie konečne zavreli zobáky.“
Oči mal plné hnevu, ktorý sa snažil stlmiť mocným potiahnutím z cigarety. Chvíľu som si myslel, že ju vyfajčí naraz.
„Čo vlastne chcete odo mňa a od Joa?“ spýtal som sa. „Máme zistiť, či vášho syna zavraždili, alebo nájsť jeho ženu a dcéru?“
„Oboje,“ povedal a vyfúkol oblak dymu, z ktorého ma pálili oči. „Podľa mňa jedno súvisí s druhým.“
Mohol mať pravdu. Ale aj tak sa mi to nepáčilo. Vedel som, že policajti nebudú nadšení naším vyšetrovaním, a okrem toho som netúžil po pozornosti médií.
„Pozrite, peniaze nie sú problém,“ pokračoval Weston. „Mám slušný dôchodok aj nejaké úspory. Môžem zaplatiť, koľko si zapýtate.“
„O peniaze nejde, pán Weston.“
„Nie? A o čo, dofrasa?“
„Polícia na ten prípad nasadila veľa vyšetrovateľov,“ odpovedal som. „Majú vybavenie a možnosti, aké my nemáme, nehovoriac o týždňovom náskoku. Radím vám, počkajte a uvidíte. Ak polícia za pár týždňov nepokročí, môžete nám zase zavolať, zvážime to.“ Nemal som v úmysle nič zvažovať, ale dúfal som, že starého pána upokojím.
„Viete, prečo som vám ukázal tie obrazy?“ spýtal sa. „Prečo som vám rozprával o zranenej ruke?“
„Nie, to naozaj neviem.“
Zahasil cigaretu v popolníku a pohŕdavo si ma premeral. Potom pokrútil hlavou. „Wayne bol jedným z vás. Pôsobil v tom istom meste, v tej istej brandži – v ktorej sa nepohybuje veľa ľudí. Kedysi to niečo znamenalo. Keď som bol vo vojne, bojovali sme za mužov, čo boli s nami. Pred bitkou, počas prípravy, išlo o vlastenectvo a záchranu sveta a slobodu našich rodín, čo zostali doma. Ale viete čo? Priamo v boji sme na to nemysleli. Vtedy sme bojovali za tých, ktorí boli s nami, za kamarátov, za svojich.“ Smutne sa na mňa pozrel. „Moja generácia bola asi posledná, čo poznala takú lojálnosť, taký pocit spolupatričnosti.“
To bola teda silná káva. Neodpovedal som hneď, ale jeho slová vo mne stále zneli, presne ako dúfal. Wayna Westona som takmer nepoznal a boli sme v jednej brandži, nie v jednej vojne, ale ako som tam sedel pred starým pánom so zmrzačenou rukou a jeho obrazmi z druhej svetovej vojny, pred mužom, ktorý práve stratil syna a rodinu, pripadalo mi to ako hlúpa výhovorka.
„Prečo to robíte?“ spýtal sa ma. „Prečo ste do toho išli? Chcete zbohatnúť z naháňania neverných manželov? Alebo si myslíte, že zapôsobíte na ženy, keď im poviete, že ste súkromný vyšetrovateľ?“
Pozrel som na dlážku a len som dúfal, že nevybuchnem. „Nie,“ odpovedal som pokojne. „Ani jedno z toho.“
„Vážne? Prečo to teda robíte, dopekla?“
Mlčal som.
„Tak čo? Neodpoviete mi, synak?“
Zdvihol som hlavu a pozrel naňho. „Robím to, lebo som v tom fakt dobrý.“
„Aha, takže vy si myslíte, že ste dobrý.“
„Nemyslím si to, pán Weston. Ja som dobrý. A môj partner tiež.“
Neveselo sa usmial. „Tak mi to dokážte.“
Zahľadel som sa mu do očí a potom som krátko prikývol.
„Fajn,“ povedal som. „Dokážeme.“
|
|
