|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
5.94 eur |
| Naša cena |
4.94 eur
|
| Orientačná cena v skk |
148.82 |
|
|
|
|
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
104 |
| Váha: |
250 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1500-4 |
| EAN: |
9788022015004 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Poviedková knižka súčasného slovenského prozaika, držiteľa ceny Anasoft litera za rok 2007 (za románovú novelu Teta Anula) obsahuje krátke poviedky a črty z prostredia slovenského vidieka, ktoré je autorovi dôverne známe, no nájdeme v nej aj motívy z cudziny. |
|
|
Úryvok |
|
Kompas
Učiteľ mal žiaka, ktorý bol vo všetkých predmetoch výborný, iba zo zemepisu pokrivkával. Nedokázal si zapamätať názvy cudzokrajných riek. Nevedel vymenovať hlavné mestá niektorých ázijských štátov, a keď sa od neho žiadalo, aby podľa buzoly určil svetové strany, žiak sa zmätene krútil okolo vlastnej osi a nakoniec si pomýlil sever s juhom.
„Prečo si sa to nenaučil?“ karhal ho učiteľ. „Veď vieš, že do konferencie ťa už nestihnem vyvolať.“
„Ja som sa to učil, pán učiteľ,“ povedal žiak.
„Ako si sa to učil? A čo ak sa raz dostaneš do lesa a zablúdiš? Teraz ti budem musieť dať na vysvedčení trojku.“
Bol jún a v meste sa rozchýrilo, že ľudia na valale začínajú nosiť dubáky. Dni boli slnečné, noci teplé a učiteľ si pomyslel, že by nebolo zlé zájsť si na pol dňa do lesa a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Dedina bola len päť kilometrov od mesta. Učiteľ zaparkoval pri starom transformátore. Na lúke sa trblietala rosa, vrcholce bukov začínalo zlátiť slnko. Učiteľ sa zhlboka nadýchol a rázne vykročil k lesu.
Rázsochy nad roklinami sa hemžili hnedými klobúčikmi. Zmocnilo sa ho vzrušenie. Zabudol na všetko, v hlave cítil závrat, akoby sa bol napil niečoho opojného. Rozhodol sa, že prejde cez debru na protiľahlý svah hory a potom sa po hrebeni vráti k autu.
S preplneným košíkom sa začal štverať hore strmým svahom, no keď sa celý spotený ocitol na hrebeni, zrazu si uvedomil, že terén nepoznáva! Kam sa podela tá stará cesta a kde je ten buk, na ktorom urobil vlani zárezy? A kde je slnko?
Obloha bola zamračená a on sa vydal po hrebeni doprava. Šiel dlho. Hora bola čoraz hustejšia, s námahou sa predieral cez mladé bukové kry, ťažko prekračoval popadané kmene, čo mu miestami celkom bránili v pohybe. Košeľa sa mu lepila na telo, v ústach mal sucho. Na čele cítil kropaje ľadového potu. V lýtkach mu pošklbávalo, ťažko dýchal. Zastal a zmätene sa obzeral.
Kde je sever? – pomyslel si. Kam to vlastne idem – kde je dedina? Prečo nepočuť nijaké autá? Po takej dlhej chôdzi by som predsa už dávno mal byť v doline pri potoku, ale tu nevidím ani mláčku. Čo sa to so mnou deje – hádam som nezablúdil? Dofrasa! Už len to by mi chýbalo…!
Starej cesty, na ktorú sa toľko spoliehal, nebolo!
Učiteľ si bezmocne sadol na starý peň a smutne sa zahľadel na košík s dubákmi.
A čo ak sa odtiaľto už nikdy nedostanem? – napadlo mu. Boli také prípady. Ľudia stratili orientáciu, zablúdili a po rokoch z nich našli len vybielené kostry!
Vstal a zavolal z celej sily:
„Héj, ľudia, héééj!“
Bolo ticho a on opäť dosadol na peň. To je koniec! – pomyslel si.
„Dobrý deň, pán učiteľ!“
Učiteľ zdvihol hlavu. Pred ním stál jeho žiak, slabší zo zemepisu, a v ruke držal košík s dubákmi.
„Predmerský! Jožko! Ty?! Kde sa tu berieš – veď teba mi sem poslalo samo nebo – vieš, ktorým smerom je dedina?“
„A prečo by som nevedel? Veď tu mám babku. Tam!“ Žiak ukázal opačným smerom. „Ja to tu poznám, pán učiteľ. Hentam je sever a hentam na juhu je dedina…“
„Takže ja som šiel na sever. Panebože! Nuž poďme – do smrti ti to nezabudnem!“
O hodinu už boli pri aute.
Tá dvojka, ktorú učiteľ napísal do chlapcovho vysvedčenia v rubrike zemepis, bola naklonená doľava, akoby chcela každú chvíľu ujsť z papiera. Učiteľ sa na ňu dlho díval, ale potom si pomyslel, že v živote sa stáva všeličo a jej správnosť by vedel obhájiť aj o polnoci…
|
|
