Vyhľadávanie:
Zoradiť tituly: podľa autora , názvu , roku vydania
zostupne   vzostupne
Pošli ďalej mailom Pošli ďalej mailom    Tlač stránku Tlač stránku
Impérium
Pridať do FacebookuPridať do TwitterPridať do Google Reader
Autor:   Barbara Taylor Bradfordová   Rok vydania:   2009
 
Bežná cena: 9.92 eur
Naša cena 8.92 eur
Orientačná cena v skk 268.72
Originál: Being Elizabeth
Prekladateľ: Mária Kočanová
Žáner:
Väzba: viazaná
Formát: 13 x 20 cm
Počet strán: 327
Váha: 370 gr.
ISBN: 978-80-220-1490-8
EAN: 9788022014908

  Anotácia
Tretia časť ságy o rodine Deravenelovcov z pera bestsellerovej autorky. Elizabeth Deravenelová má iba dvadsaťpäť rokov a už riadi rodinné obchodné impérium. Musí čeliť závisti a intrigám ľudí, ktorí túžia po jej páde, a robiť rozhodnutia, čo môžu mať fatálne následky.

  Úryvok
Elizabeth sedela na pohovke v knižnici čo najbližšie blčiaceho ohňa. Triasla sa, pivničný chlad jej prenikol do kostí. Mala pocit, akoby sa premenila na kus ľadu.
Robert priložil do kozuba niekoľko veľkých polien, pustil ústredné kúrenie a odišiel. Elizabeth sedela schúlená, vdychovala teplo z plameňov, odpočívala. Keď po chvíli počula kroky, rýchlo obrátila hlavu.
Robert sa vrátil s dvoma pohárikmi. „Viem, že nemáš rada alkohol, no chcem, aby si to vypila.“ Zastal pri nej a podal jej pohárik.
Pozrela naňho. „Čo je to?“
„Kalvados.“
„Prečo si ho nalial do štamperlíkov?“
„Nevypytuj sa rob to čo ja.“ Na šup prevrátil obsah pohárika do seba. Prázdny štamperlík položil na stolík. „Panebože, takmer mi vyrazil dych. Hotový ekrazit, no robí divy. Hoď to do seba naraz, inak to nefunguje.“
Prikývla a poslúchla ho. Striaslo ju, až sa zatočila. „Doparoma, naozaj hotový ekrazit!“
„Rozohreje ti chlopne.“
Usmiala sa naňho, pokrútila hlavou a v očiach sa jej roztancovali veselé iskry.
„Čo je?“ nespustil z nej pohľad.
„Presne tak si mi hovorieval, keď ma Kat nútila piť zeleninový vývar, a ja som sa zdráhala.“
„Teda už v detstve som ti dával rozumné rady.“
„Dosť staromódne,“ prehodila a zahľadela sa do ohňa. „A zakaždým si to povedal tak, akoby si tomu veril.“
„Veril som a verím dodnes. Kalvados ti rozohreje vnútro.“ Odrazu si všimol, že stále sa trasie, pristúpil k pohovke a sadol si k nej. Chytil ju okolo pliec a privinul si ju. „Potrebuješ živočíšne teplo.“ Chvíľu jej jednou rukou trel plece a chrbát, potom si ju pritiahol bližšie a tuho ju objal. „O pár minút ti to prejde. Vedci dokázali, že jeden z najlepších prostriedkov pri podchladení je teplo iného ľudského tela.“
Najmä tvojho, pomyslela si Elizabeth: odrazu zistila, ako dobre sa cíti v jeho náručí. Bol vysoký, mohutný a silný, prekypoval zdravím a naozaj sa jej zdalo, akoby do nej sálala jeho energia. Ukradomky naňho pozrela, potom zatvorila oči, oprela sa mu o širokú hruď a spomínala... na svojho námorníka. Robin sa naňho veľmi ponášal, aj on mal tmavé vlasy a zádumčivé oči, ale mal ich o čosi tmavšie. Výškou a postavou však boli rovnakí, aj Robin mal dlhé nohy a vyšportované telo. Tento typ mužov ju vždy priťahoval, či nie? Odjakživa sa jej páčili muži ako Robert Dunley... Jej Robin, milý, láskavý Robin, najlepší priateľ, jediný príbuzný, muž, ktorého ľúbi... Panebože...!
Nehybne sedela a sotva dýchala. Muž, ktorého ľúbi. Prečo jej to zišlo na um tak odrazu, ako blesk z jasného neba? Nie, neprišlo to ako blesk z jasného neba. Ľúbi ho odnepamäti, no dosiaľ si to nechcela priznať. Znenazdania sa nevedela nedýchnuť, bola vzrušená a nesmierne po ňom zatúžila. Chcem ho, chcem, aby mi patril. Ale on mi predsa patrí, či nie? Zatiaľ nie, ale čoskoro bude. Musí mi patriť. Vtom si spomenula na jeho manželku, na ženu, na ktorú sa rozhodla dávno zabudnúť, a doteraz sa jej to darilo...
S Amy sa oženil pred ôsmimi či deviatimi rokmi, v prvom prívale mužnosti; určite sa dávno nabažil... vedela, že o ňu nemá záujem...
„Čo ti je?“ Robert sa, odtiahol sa a zadíval sa na ňu. Zdvihol jej bradu, aby jej lepšie videl do tváre.
„Cítim sa dobre,“ odvetila potichu. „Prečo?“
„Odrazu si zmĺkla, takmer si nedýchala.“
„Snažila som sa uvoľniť a zohriať.“ Neklam, hovorila si v duchu, bola si vzrušená, rozvášnená. Zviechala sa z pohovky a vyskočila na rovné nohy tak rýchlo, až sa strhol. „Lucas nám nechal obed. Idem ho zohriať,“ povedala rozjarene, odvrátila sa od kozuba a takmer vybehla z knižnice.
Robert na okamih ostal ohúrený jej chvatným odchodom. Najskôr sa chcel za ňou rozbehnúť, no potreboval okamih, aby sa spamätal. Bol vzrušený, vnútorne sa chvel. Túžil po nej dlho, odkedy takmer pred rokom začal navštevovať Ravenscar, spriadať s ňou a s Cecilom plány, pripravovať ju na prevzatia moci v spoločnosti Deravenel a čakať na Marinu smrť. Celé mesiace sa mu darilo ovládnuť sa, nikdy sa nedostal do situácie, aby nevedel odolať pokušeniu zviesť ju, pomilovať sa s ňou, zmocniť sa jej – lebo po tom túžil. Ľúbil ju oddávna, takmer celý život, od čias, keď ako malý chlapec ešte nosil krátke nohavice.
Pred chvíľou sa mu zdala bledá, premrznutá na kosť, chcel ju zohriať, no skončilo sa to tým, že sa pri nej vzrušil. Blázon, pomyslel si a v duchu sa karhal za nerozvážnosť.