Vyhľadávanie:
Zoradiť tituly: podľa autora , názvu , roku vydania
zostupne   vzostupne
Pošli ďalej mailom Pošli ďalej mailom    Tlač stránku Tlač stránku
Posledný detektív
Pridať do FacebookuPridať do TwitterPridať do Google Reader
Autor:   Robert Crais   Rok vydania:   2009
 
Bežná cena: 9.92 eur
Naša cena 8.92 eur
Orientačná cena v skk 268.72
Originál: The Last Detective
Prekladateľ: Alexandra Ruppeldtová
Edícia: Zelená knižnica
Žáner:
Väzba: viazaná
Formát: 13 x 20 cm
Počet strán: 240
ISBN: 978-80-220-1480-9
EAN: 9788022014809

  Anotácia
Súkromný detektív Elvis Cole horúčkovito pátra po desaťročnom synovi svojej priateľky, ktorý zmizol bez stopy v Los Angeles. Výdatne mu pri tom pomáha jeho partner Joe Pike a obaja muži si čím ďalej tým väčšmi uvedomujú, že Benovo zmiznutie nie je vôbec náhodné...

  Úryvok
2/ Kapitola

Od zmiznutia uplynulo 21 minút

Slnko klesalo k obzoru. V hlbokých zrázoch pod hrebeňmi sa hromadili tiene a roklinu akoby postupne zaplavoval atrament. Uprostred kuchyne som na dlážke nechal odkaz: AK PRÍDEŠ, ČAKAJ, ŠIEL SOM ŤA HĽADAŤ a potom som sa vybral autom na dno kaňonu.
Ak by si Ben vyvrtol členok alebo poranil koleno, asi by preňho bolo jednoduchšie skackať dolu kopcom, než snažiť sa vyšplhať hore k domu. Možno u niekoho zaklopal, aby mu pomohli, alebo krivká po ceste. Presviedčal som sám seba, že to tak musí byť. Desaťročný chlapec predsa nemôže len tak zmiznúť.
Keď som dorazil na úpätie svahu rovno pod mojím domom, zaparkoval som a vystúpil. Svetla rýchlo ubúdalo, temné šero sťažovalo výhľad.
„Ben!“ zavolal som.
Ak sa Ben vybral dolu kopcom, musel schádzať popri jednom z troch domov. V prvých dvoch nebol nikto, v treťom mi otvorila gazdiná. Pustila ma dozadu do dvora, no sledovala ma z okna, aby som náhodou neukradol nafukovacie hračky z bazéna. Nikde nič. Postavil som sa na špičky a ponad múr zo škvarových tehál som nazrel do susedných dvorov, ale ani tam Ben nebol. Opäť som zakričal.
„Ben!“
Vrátil som sa k autu. Bolo celkom ľahko možné, že sme sa minuli, keď som schádzal jednou ulicou, mohol on kráčať opačným smerom inou.
Zastal som pri dvoch policajných patrolách a spýtal som sa, či nevideli chlapca a opísal som Bena. Ani raz som nepochodil. Zapísali si však moje meno a číslo s tým, že mi zavolajú, ak by ho náhodou niekde zbadali.
Pridal som rýchlosť, aby som do západu slnka stihol zmapovať čo najväčší kus terénu. Blúdil som stále tými istými ulicami, akoby som sa v serpentínach kaňonu stratil ja, nie Ben. Hore bolo svetlejšie a teplejšie, no dolu v tienistých hlbinách vládol chlad. Ben má síce džínsy a mikinu, ale aj tak mu je akiste zima.
Keď som sa vrátil domov, opäť som naňho zavolal, znovu bezvýsledne. Odkaz, ktorý som zanechal, ostal nedotknutý, a na záznamníku svietila nula.
Obtelefonoval som dispečingy súkromných bezpečnostných služieb, ktoré monitorujú kaňon, vrátane policajtov, s ktorými som už hovoril. Ich autá brázdili okolie neprestajne dvadsaťštyri hodín a znaky ich firiem sa vynímali takmer pred každým domom, aby odstrašovali vlamačov. Takýto je život veľkomesta. Všetkým som vysvetlil, že kdesi v okolí sa pohybuje stratený chlapec, a poskytol som jeho opis. Hoci som nepatril medzi ich zákazníkov, tvárili sa ochotne.
Keď som zložil telefón, ozvalo sa buchnutie vchodových dverí a mňa zaplavila taká prudká úľava, až ma to zabolelo.
„Ben!“
„Ja som!“
Do obývačky vošla Lucy. Mala na sebe krémovú blúzku, sako čierneho kostýmu prevesené cez ruku a nohavice pokrčené po dlhom sedení v aute. Bola zjavne unavená, no vylúdila úsmev.
„Čo je, necítim vôňu hamburgerov.“
Boli dve minúty po šiestej. Ben je preč presne sto minút. Od nášho posledného rozhovoru trvala Lucy cesta sem presne sto minút. A ja som za tých sto minút stratil jej syna.
Lucy zbadala strach na mojej tvári. Úsmev jej zamrzol.
„Čo sa stalo?“
„Ben zmizol.“