|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
9.92 eur |
| Naša cena |
8.92 eur
|
| Orientačná cena v skk |
268.72 |
|
|
|
|
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
336 |
| Váha: |
370 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1470-0 |
| EAN: |
9788022014700 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Román z austrálskeho prostredia od autorky knihy Čas snov zobrazuje príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorých osud od seba oddelil, aby ich na opačnej strane zemegule po rokoch znovu zviedol dokopy. Všetkých hrdinov knihy spája viera, že táto nádherná drsná krajina sa raz môže stať ich domovom. |
|
|
Úryvok |
|
Susan Penhalliganová zišla zo strmej dláždenej cesty a začala vystupovať dlhým svahom z osady Mousehole cez vysokú trávu až na hrebeň útesu. V ušiach jej dosiaľ zneli matkine slová, a hoci sa zo všetkých síl pokúšala na ne zabudnúť, nevedela sa ich zbaviť. „Nechápe to,“ vzdychla, keď prekonávala najstrmší úsek cesty. „Nikto to nechápe. No jedného dňa sa presvedčia, ako sa mýlili.“
Prišla na vrchol a chvíľu tam postávala, poddávajúc sa vetru, ktorý jej odhŕňal vlasy z tváre a šklbal sukňou, kým sa jej neutíši dych. Už nie je ďaleko od Jonathana, určite ju čaká. Hlboko a vďačne vdýchla slaný vzduch. Bol čistý a svieži, bez pachu rýb. Vždy rada unikla zo stiesnenej chatrče a rušného pobrežia a vychutnávala na útese ticho a veľkolepý výhľad.
Mousehole ležal hlboko pod ňou, zhluk malých chatrčí schúlených pod útesmi, chránených pred morom kamenným mólom a úzkym pobrežím. Rybárske loďky kotvili v plytkej vode prístaviska, vyvesené siete sa sušili a na pondelňajšie ráno už boli nachystané koše na zber ustríc. Cez deň odpočinku bola udiareň a sudy na slede opustené. Ráno mólo ožije krikom rybárov a žien v každodennej lopote.
Susan si pritiahla roztrhaný ručník tesnejšie k pleciam, zastrčila konce pod pás sukne a bosá pokračovala v ceste kopcovitým terénom. Živôtik jej bol trochu malý a obruba sukne siahala až po členky, ale bolo to jej najlepšie nedeľné oblečenie a dala si osobitne záležať, keď ho prala a zašívala. Nemali veľa peňazí a nemohla si dovoliť viac. Nové oblečenie počká, lebo, ako šestnásťročná, zo všetkého, čo mala, vyrástla. Ale na tom nezáležalo. Dnes záležalo len a len na stretnutí s Jonathanom.
Stretávali sa v jaskyni, kam chodieval od detstva, na úpätí tmavých útesov, ukrytej za popadanými skalami. Dalo sa ta dostať iba po nebezpečnom strmom zráze na útese, no keďže cestu poznala, dodávalo to jej bosým nohám krídla, keď sa spúšťala málo používaným chodníčkom až k pobrežiu.
Na chvíľu zastala, aby si oprášila šaty a upravila vlasy. Nikde nebolo ani stopy po Jonathanovom koňovi, takže sa môže na jeho príchod pripraviť. Preliezala kamene a prepletala sa pomedzi skaly a jazierka, až kým nevstúpila do studenej tmavej jaskyne. Bol odliv a príliv sa začne až o hodinu, takže tam bude v bezpečí.
Jaskyňa sa tiahla až do stredu útesu, strop bol vysoký ako v kostole, masívne steny pokryté lišajníkmi a sfarbené do tmavočervena a hnedožlta nerastmi, ktoré sa ťažili v okolí Newlynu a Mouseholu. Susan zapálila sviečku, ktorú si priniesla, prilepila ju roztopeným voskom na skalnú rímsu a čakala.
Jonathan s búšiacim tepom pribrzdil koňa a spúšťal sa chodníčkom k jaskyni. Zbadal ju, už tam naňho čakala. Na pozadí tmavej jaskyne sa črtala štíhla silueta postavy, srdcovitú tvár rámovali plavé vlasy, ktoré jej padali na plecia a siahali takmer až po osí diek. Aká je krásna!
„Už som si myslel, že sa z domu nedostanem,“ ospravedlňoval sa zadychčane, „Musím ti toho strašne veľa povedať. Ani neviem, odkiaľ mám začať.“
„Potom sa nič nestane, ak si ešte chvíľu necháš všetko pre seba,“ pozrela naňho a usmiala sa. „Ešte si ma nepobozkal.“
Chytil ju za ruky a zahľadel sa do očí, v ktorých akoby sa skrývala premenlivá nálada mora. Od najtmavšej zelenej farby až po najjasnejšiu belasú sa mu prihovárali výrečnejšie ako slová. Pritisol ju k sebe, až na hrudi cítil údery jej srdca, a keď k nemu zdvihla tvár, uväznil jej pery bozkom, ktorý hádam dostatočne preukáže hĺbku jeho lásky.
Chvíľu trvalo, kým sa oddelili, aby sa nadýchli, a s úžasom hľadeli na seba, akoby sa neodvažovali uveriť v silu svojich citov. „Ako môže niekto tvrdiť, že to nemyslíme vážne?“ spýtal sa potichu.
Susan si pritisla líce k jeho dlani, keď jej pohládzal tvár. „Naši nežičlivci nič nevedia,“ vzdychla. Oči jej stmavli domodra, keď naňho pozrela. Usmiala sa a na lícach sa jej prehĺbili jamky. „Ale nepokazme si dnešný deň tým, že budeme na nich myslieť.“ Prehrabla mu prstami tmavé vlasy. „Ešte ma pobozkaj, Jon.“
Privinul si ju a vášnivo bozkával, túžil sa s ňou pomilovať, no uvedomoval si, že by to nebolo správne. Nie je predsa lacná radodajka, ale dievča, s ktorým sa jedného dňa ožení. Ich láska je dokonalá, a ak má taká ostať, mali by k nej získať aj súhlas rodičov. Lenže predtým musia prekonať malicherné predsudky a dokázať svetu, že chcú naozaj ostať spolu navždy.
|
|
