Vyhľadávanie:
Zoradiť tituly: podľa autora , názvu , roku vydania
zostupne   vzostupne
Pošli ďalej mailom Pošli ďalej mailom    Tlač stránku Tlač stránku
Na konci dúhy
Pridať do FacebookuPridať do TwitterPridať do Google Reader
Autor:   Dorothy Garlocková   Rok vydania:   2008
 
Bežná cena: 9.92 eur
Naša cena 3.62 eur
Orientačná cena v skk 109.05
Originál: The Edge of Town
Prekladateľ: Milada Pauleová
Žáner:
Väzba: viazaná
Formát: 13 x 20 cm
Počet strán: 304
Váha: 360 gr.
ISBN: 978-80-220-1461-8
EAN: 9788022014618

  Anotácia
Román. Početná rodina Jethra Jonesa žije na vlastnej farme za mestom. Idylický spoločenský život a družnú atmosféru však okrem nepríjemného suseda narúšajú aj iné neduhy a činy, ktoré môžu ohroziť rodinné šťastie a prebúdzajúcu sa lásku.

  Úryvok
„Možno by som musela odísť, ak sa ocko ožení – jeho nová manželka ma tu nebude chcieť.“
„Nedovolil by, aby ťa vyhnala.“
„Mohla by mi to tu znepríjemniť, že by som chcela odísť sama.“
„K tomu by sme niečo museli povedať aj my s Joom. Keby sa to stalo, našiel by som si prácu a postaral by som sa o teba. Predsa by si len tak neodišla, však?“
„Nie, ibaže by som mala kam ísť. A vzala by som so sebou aj Joy a Jasona. Keď mamička zomrela, boli ešte veľmi malí. Nemohla by som ich tu nechať. A nechcela by som tu nechať ani Jill.“
„Oco by nechcel, aby si odišla.“
„Preňho by bola najdôležitejšia žena, ktorú si vezme. Ale možno sa obávaš zbytočne.“
„Panebože, ak si vezme do hlavy, že sa s niekým ožení, len dúfam, že to nebude tá Stuartová.“
„Prečo to hovoríš?“
„Počul som o nej veľa od Tohto a Tamtoho. Tento hovorí, že nerozozná fazuľu od kravincov a sťažuje sa, že nie je zvyknutá robiť v záhrade, umývať vo vani poháre na zaváranie či prať na rumpli. Chlapci ju nemajú radi.“
„Vedela, že jej brat žije na farme. Musela vedieť, že na farme je stále robota.“
„Možno neplánovala, že sa bude živiť prácou. Pani Humpreyová sa ju pokúša dať dokopy s Evanom.“ Jack strčil prst do fondánu a potom do úst. „Pozvala ho na večeru, nosia mu koláče a nakladanú cviklu. Pani Stuartová sa dokonca ponúkla, že mu poobšíva oblečenie. Joe si Evana doberal a pýtal sa ho, ako to, že neskočil na tú návnadu.
„A čo na to Evan?“
„Vraj keď príde čas, sám si vyberie ženu. Evan je priveľmi bystrý na to, aby skočil na koláče a nakladanú cviklu!“ Jack vytiahol lyžicu z fondánu. „Už sa to môže vyliať na plech?“
„Keď pridám vanilku, ešte to trochu premiešaj.“ Júlia sledovala, ako sa lyžica zarezáva do tuhnúcej hmoty. „Teraz podrž panvicu, nech to vyškriabem.“
Panvica bola ťažká, Jack ju musel držať oboma rukami.
Kým Júlia mokrým nožom narovnávala povrch, Jack oblizoval lyžicu, potom vyškriabal panvicu.
„Je to dobré. Nechceš kúsok?“
„Oblížem nôž. Hmm... je to dobré.“
„Dobre tu vonia.“
Júlia začula Joov hlas, obrátila sa a zbadala ho vo dverách. Za ním stál Evan Johnson s očami upretými na ňu, ako jazykom oblizuje sladký dezert na noži.
„Robili sme s Jackom... fondán.“
„Oco hovoril, že pôjdeš do kostola.“ Joe prešiel prstom po okraji nádoby a kus sladkej hmoty si strčil do úst.
„Nešla som. A vyber tie špinavé prsty z fondánu. Poďte dnu, pán Johnson. Joe, kde si nechal slušné spôsoby?“
„Už dávno som o ne prišiel, sestrička.“ Joe bol o hlavu vyšší než Júlia a rád ju oslovoval sestrička. „Kedy sa to bude dať jesť?“
Júlia ho ťapla po ruke. „Povedala som, aby si dal preč tie špinavé prsty. O chvíľu to bude hotové.“ Naliala do panvice vodu z čajníka, aby sa niečím zamestnala. Bože, vlasy jej visia na chrbte a tvár má od fondánu. Evan ju prichytil, ako oblizuje nôž! Určite si o nej myslí, že je neokrôchaná.
Evan si však myslel, že je krásna, svieža a prirodzená ako... asi nikdy žiadna iná. Ani v Londýne, v Paríži či v New Yorku, kde ženy nosia ostrihané vlasy a sukne po kolená, nevidel sladšiu, príťažlivejšiu ženu. Júlia Jonesová je žena, aká má žena byť. Keď si to uvedomil, zasiahlo ho to ako päsť do brady. Tu, na skalnatej farme na konci mesta, sa nachádza poklad, skutočný klenot.