|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
9.92 eur |
| Naša cena |
3.62 eur
|
| Orientačná cena v skk |
109.05 |
|
|
|
| Originál: |
Wedding Officer |
| Prekladateľ: |
Oľga Kralovičová |
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
344 |
| Váha: |
370 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1458-8 |
| EAN: |
9788022014588 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
Román o zvodoch talianskej kuchyne a zvodoch lásky v čase vojny. Dvadsaťdvaročný dôstojník James Gould je v okupovanom Neapole poverený úlohou zabraňovať manželstvám medzi neodolateľnými vydajachtivými Taliankami a spojeneckými vojakmi. Odolá však sám pôvabom bystrej Livie, ktorá je navyše skvelá kuchárka?
|
|
|
Úryvok |
|
Livia napísala Enzovej rodine do Neapola a oznámila im, čo sa dozvedela o jeho osude, no odpoveď nedostala.
Potom čo Pertiniovci zjedli Pupettu, museli sa vyrovnať so skutočnosťou, že nemajú takmer nijaké jedlo okrem mozzarelly, ktorú vyrábali každý deň z Priscillinho mlieka. Za normálnych čias by za syr utŕžili dosť, aby si mohli kúpiť ostatné základné suroviny, ktoré potrebovali – múku, soľ a podobne. Ale keď ho nemali ako dopraviť, museli ho zjesť sami, inak by sa pokazil. Niekedy sa zdalo, že nemá zmysel lopotiť sa len preto, aby sa niečo pokazilo, no Priscillu bolo treba stále dojiť, inak by ju bolelo vemeno.
To, že nemali dopravný prostriedok, trápilo Liviu takmer každý deň. Keby mali traktor, mohli by odviezť syr na trh. S traktorom by mohli pracovať na poliach a vynahradiť si aspoň časť strát.
Potom, ako sa rozšírila správa o Enzovi, Alberto čakal asi týždeň, kým obnovil svoje útoky s novou energiou. Ako keby sa chcel vysmievať tomu, že nemajú dopravný prostriedok, prišiel raz popoludní vo veľkolepom novom Bugatti. Keď vysúkal svoje objemné telo spoza volantu, daroval Livii peceň bieleho chleba – prvý, čo uvidela po rokoch. Chcela odmietnuť, no potom pomyslela na otca a na Marisu, a to jej pripomenulo, že už nemôže byť taká hrdá. Prehltla teda pýchu a chlieb zobrala, rozhodnutá prijať dar dôstojne. Alberto sa víťazoslávne uškrnul. Livia prudko vyhŕkla: „Chcem, aby bolo medzi nami jasné, Alberto. Vezmem si tvoj chlieb, lebo nemám na výber, ale nikdy sa s tebou nebudem deliť o posteľ.“
Úsmev mu nezmizol z tváre. Na chvíľku chlieb odtiahol, aby naň nedočiahla, ako keď chlapci dráždia mladšiu sestru tým, že jej berú hračku. Keď sa však mimovoľne načiahla po chlebe, zasmial sa a dovolil jej vziať si ho.
„Jedného dňa si uvedomíš, že ani v tom nemáš na výber,“ povedal potichu. „Je to ako chytať vtáčika. Najprv natrúsiš omrvinky z chleba, potom ho naučíš jesť z tvojej ruky, a nakoniec...“ Zatvoril päsť.
„Alberto,“ povedala unavene, „prečo ja? Už toho musíš mať po krk, sú desiatky ďalších dievčat, ktoré by si mohol mať bez toho, aby si pohol prstom.“
Sklonil k nej tvár tak blízko, až cítila na líci jeho dych a objal ju okolo drieku. „Pravdaže je veľa dievčat, ale ja som sa rozhodol, že chcem teba, a navyše všetci ostatní to vedia. Ak neuspejem, budem na smiech. A pri mojej práci byť na smiech môže byť osudné. Musím ťa mať, Livia.“ Jeho hrubé mäsité pery a pichľavé fúzy sa jej pritlačili k uchu, vystrčil jazyk a chlipne jej oblizol ucho. Lívia sa striasla a podľa toho, ako zastonal, usúdila, že jej odpor ho vzrušuje väčšmi ako povoľnosť. Marisa má pravdu, pomyslela si; nechce, aby som po ňom túžila, chce ma dobyť. Spomenula si na vojaka, ktorý ju držal za zápästia, keď Pupetta krvácala na smrť. Na to, ako ho vzrušilo, keď sa bránila, a ako to vzrušilo ešte aj dôstojníka, ktorý ich sledoval. Čo sa to s niektorými mužmi vo vojne robí, že sa tak opájajú pocitom moci, ktorú náhle získali? A keď ju už raz ochutnali, budú vôbec niekedy ochotní vzdať sa jej?
|
|
