|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
8.27 eur |
| Naša cena |
3.62 eur
|
| Orientačná cena v skk |
109.06 |
|
|
|
|
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
224 |
| Váha: |
290 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1452-6 |
| EAN: |
9788022014526 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Príbeh o citoch kvitnúcich v strednom veku v drsnom prostredí severného Walesu. Keď sa v penzióne Fiony Edwardsovej zjaví driečny Američan s plecniakom na chrbte, je zmätená. Nielen vzájomné sympatie, ale aj prírodné živly môžu hlboko ovplyvniť životy ľudí vyznávajúcich rovnaké hodnoty. |
|
|
Úryvok |
|
Prvý raz za ten rok od Gwynninej smrti mal Alec Hudson pocit, že sa vymotáva z klbka, do ktorého bol zvinutý. Akoby dlho zadržiaval dych a konečne sa znova nadýchol.
Fiona sa ho spýtala, čo robí. O očividne ju fascinovalo, že je spisovateľ. Rada by sa bola dozvedela, či od neho niečo pozná, ale on odvetil: „Nie, pochybujem.“ A to bolo všetko.
Chvíľu mlčali, potom Fiona nadhodila: „Máte naozaj obrovský ruksak. Prišli ste z veľkej diaľky?“
Z väčšej diaľky, než si viete predstaviť, pomyslel si Alec. Ale namiesto toho povedal: „Dnes len od Machynllethu. Včera v noci som táboril v slatinách na východ od mesta.“
„Nie, mala som na mysli, odkiaľ ste vyrazili.“
„Z Londýna. Presnejšie z letiska Heathrow.“
„Heathrow?“ Fione vyletelo obočie dohora. „Vy ste prišli peši až odtiaľ? Preboha živého, vy ste blázon! A kam až idete?“
„Sem. Išiel som sem.“
„Akože – sem? Do tohto údolia?“
„Áno. Musím vyliezť na Cadair Idris. Niekomu som to sľúbil.“
Fiona čakala, že povie viac, ale odvrátil pohľad a ponoril sa do myšlienok. Viac nenaliehala.
Alec bol zrazu veľmi unavený. Možno to bolo tým horúcim kúpeľom, možno naňho konečne doľahli dni a týždne putovania, možno naňho zapôsobilo teplo kuchyne. Alebo žena oproti nemu.
Pozrel na Fionu a videl, že sa usmieva. Z jej pohľadu vyžarovala nežnosť, bola ako balzam na dušu.
„Ospravedlňujem sa, Fiona, ale som uťahaný. Najvyšší čas zaliezť do stanu. Veľmi pekne ďakujem za kúpeľ aj za čaj.“
„S radosťou... Ale počkajte, veď ste nič nejedli! Zostalo mi čosi z Davidovej vegetariánskej večere, chutnej dusenej zeleniny. Hneď vám to zohrejem.“
„Ďakujem, v ruksaku mám dosť jedla, keby som bol hladný.“
Fiona sa usmiala. „Hm, mala som podozrenie, že ste mäsožrút. Ani ja nie som vegetariánka.“
„Nie, o to nejde. Len som unavený.“
Fiona vstala. „Tak teda choďte.“
Alec chcel odniesť riad do drezu, no zastavila ho. „Už bežte. Za toto mi platíte.“
Keď prišli k dverám, obrátil sa a podal jej ruku. Chytila ju, on na ňu položila druhú ruku a chvíľu ju podržal.
„Ďakujem.“
„S najväčšou radosťou.“
Otvoril dvere a dnu sa vovalil závan vetra a dažďa.
„Ejha, obávam sa, že dnes je vonku mokro. Prežijete to v tom stane?“
Už prebehol cez dvor.
„Stan je nepremokavý a mám teplý spacák,“ zakričal ponad plece. „Bude mi fajn. Dobrú noc, Fiona.“
„Raňajky sú od siedmej do deviatej!“
Alec vliezol do stanu, prezliekol sa a vkĺzol do páperového spacieho vaku. Nenajedol sa, nepočul, kedy prišli Bryce-Wetherallovci ani iní hostia. Okamžite zaspal.
Fiona chvíľu sedela v kresle vo vstupnej hale. Ešte vždy a na rukách cítila teplo Alecových dlaní. Bolo to iba gesto vďaky, ale pripadalo jej veľmi dôverné. Nevedela, či má z toho
|
|
