Vyhľadávanie:
Zoradiť tituly: podľa autora , názvu , roku vydania
zostupne   vzostupne
Pošli ďalej mailom Pošli ďalej mailom    Tlač stránku Tlač stránku
Spevy
Pridať do FacebookuPridať do TwitterPridať do Google Reader
Autor:   Samo Chalupka   Rok vydania:   2008
 
Bežná cena: 6.61 eur
Naša cena 5.94 eur
Orientačná cena v skk 179.00
Edícia: Kruh milovníkov poézie
Žáner:
Väzba: viazaná
Formát: 12 x 16,5 cm
Počet strán: 88
Váha: 190 gr.
ISBN: 978-80-220-1443-4
EAN: 9788022014434

  Anotácia
Básne významného predstaviteľa slovenského romantizmu, ktoré sa v najlepšom zmysle slova stali národnými. Mor ho, Turčín Poničan, Branko kto by ich nepoznal.

  Úryvok
KRIŽlAK

Sedí dievčina na brale vysokom,
po šírom mori mútnym blúdi okom;
slza za slzou na tvár zvädlú padá:
a tam deň po dni ona preplakáva;
tam sa s ňou víta slnko, keď už vstáva;
tam sa s ňou lúči, keď za hory sadá.

Belavé pary plazia sa po vode,
sťa s rozdutými vetrilami lode:
klamnými devu obrazami mätú.
Nejde; jaj, nejde ten tvoj premilený:
či u moslemov upie zaväznený,
či tam už dušu dal za vieru svätú? –

Kráľ ohlásil kríž a trúby zahrali,
víťaznú mládež na vojnu volali,
za šíro more, až do Svätej zemi:
a junák neznal srdcu odolati,
by tam boj svätý nešiel bojovati,
kde kríž do prachu hodili moslemi.


„Zbohom, dievčino, sivá holúbočko!
Lež preto jasné nezamúť si očko:
už mám kríž i meč, viera zve do boja:
keď tá niva sa znovu zazelená,
zas sa ti vrátim, duša premilená:
a potom večne, večne budeš moja."

A niva znovu sa zazelenala;
ale dievčina darmo uvíjala
do svadobného vesienku si venca:
už i krása lúk kosou padla krivou,
už len jesienka pustou kvitla nivou:
a ešte nemá a nemá milenca. –

A ona sedí na brale vysokom,
po šírom mori mútnym blúdi okom;
slza za slzou na tvár zvädlú padá.
Slnko už sadlo; večer mrazom dýše,
a more pod ňou voľne sa kolíše;
do mora luna nazerá sa mladá.

A čo to pláva cez tie vody šeré?
Či labuť ešte na mori sa perie,
a pri materi jej rodinka milá? –
Nie; to sa labuť neperie na mori:
je tomu čas už, čo tam na podhorí
do hustého sa triesťa utúlila.

Junák to bledý tam po vode tenie,
znak kríža sa mu na plášti červenie;
vo hrudi strela, v pästi meč zlomený:
a ako deva junáka zahliadla,
bez duše z brala vysokého padla:
oj, veď on to bol, ten jej premilený.