|
|
|
|
|
|
| Bežná cena: |
11.25 eur |
| Naša cena |
10.62 eur
|
| Orientačná cena v skk |
320.00 |
|
|
|
|
|
| Žáner: |
|
| Väzba: |
viazaná |
| Formát: |
13 x 20 cm |
|
| Počet strán: |
464 |
| Váha: |
450 gr. |
| ISBN: |
978-80-220-1423-6 |
| EAN: |
9788022014236 |
|
|
|
|
 |
|
Anotácia |
|
| Román z austrálskej divočiny prirovnávaný k Vtákom v tŕní. Keď sa Jenny dozvie, že po zosnulom manželovi zdedila ovčiu farmu, rozhodne sa hľadať útechu v odľahlom kúte, kde život znamená každodenný boj. Ako vniká do jeho temnej histórie, zisťuje, že toto drsné, ale krásne miesto jej navždy prirástlo k srdcu. A možno aj čosi iné... |
|
|
Úryvok |
|
Matilda sa zošmykla z koňa a pustila z rúk opraty, ktoré spadli na zem. Dobrého koňa možno vycvičiť, aby stál na mieste, aj keď mu uvoľnia opraty, a neobávala sa, že by sa niekde zatúlal.
„Je tu fantasticky,“ šepol Finn. „Vôbec som nepredpokladal, že tu možno nájsť takéto zákutia.“ Zložil si klobúk, nabral ním vodu z jazera a vylial si ju na hlavu.
Matildu fascinovalo, ako sa mu vodné kvapky ligocú na tmavých kučerách, a rýchlo sa venovala sedlovému vaku.
„Chodievam sem aspoň raz do týždňa,“ povedala, keď odopla vak z konského chrbta a položila ho na plochú skalu. „Kým okolo usadlosti je voda mútna, tu je priezračne čistá a studená a pod stromami býva zvyčajne chladno.“
Uvedomovala si, že rapoce ako kakadu, a radšej zmĺkla. „No vzduch po daždi je dnes aj tu trocha lipký.“
Naplnil si vodný vak, smädno sa napil a potom si utrel ústa do rukáva. „V porovnaní s vodou z nádrže táto chutí vynikajúco. Nečudujem sa, že sa sem rada vraciate.“
Keď pozrel na široké ploché skaly a hlboké jazero, akoo stvorené na plávanie, tvár mu zrazu zvážnela. „Dúfam, že som vám neprekazil plány, keď som sa z ničoho nič zjavil. Ak si chcete zaplávať, hneď odídem a nebudem vám zavadzať.“
Matilda očervenela pri predstave, že by sa ako zvyčajne vyzliekla a ponorila do vody. „Nie, nijaké plány ste mi neprekazili,“ odvetila rýchlo. „Táto voda je na plávanie pristudená. Zvyčajne sa tu iba čľapkám,“ zaklamala.
Dlho si ju premeriaval, no ak jej aj neveril, nič nepovedal.
Matilda vybrala zo sedlového vaku sendviče a položila ich na skalu medzi nimi. „Ponúknite sa, Finn. Sendviče sú pravdepodobne teplé a trocha navlhnuté, ale pripravovala som ich dnes ráno, takže sú čerstvé.“ Zase tára. Ktovie, čo je na tomto mužovi, že sa pri ňom správa ako hlúpa sliepka.
Zahryzol silnými bielymi zubami do sendviča so šunkou, oprel sa o skalu a pri jedení pozoroval vodopád. Uvedomovala si, že sa správa vyrovnane ako človek, ktorý je spokojný so svojím životom i postavením. Azda práve to ho robí takým príťažlivým.
Napokon prerušil mlčanie. Jeho pomalý ťahavý južanský bas akoby dopĺňal vtáčí orchester v buši. „Molly, ako dlho už žijete v Churinge?“
„Od narodenia,“ odvetila. „Moji starí rodičia patrili k prvým osadníkom,“ dodala s pýchou.
„Závidím vám. Podistým si teda uvedomujete, kam patríte.“ Obzrel sa okolo seba. „Keď som bol malý, moji rodičia sa často sťahovali a nikde som sa necítil doma. Potom vypukla vojna a zase som sa nemohol nikde usadiť.“
„Kde ste slúžili?“
„V Afrike a na Novej Guinei.“
Rozprával nenútene, ale všimla si v jeho očiach chmáry a rozhodla sa zmeniť tému, lebo vojna v ňom zrejme vyvolávala bolestné spomienky.
„Meno Finn som nikdy predtým nepočula. Odkiaľ pochádza?“
Nadvihol sa na lakeť, podoprel si rukou hlavou a usmial sa. „Je to zdrobnenina Finbara. Moji rodičia boli Íri.“
Usmiala sa. „Aj moji starí rodičia boli Íri.“
„Aha,“ povedal zamyslene. „Okrem Wilgy máme teda ešte niečo iné spoločné.“
Pozrela si na ruky. „Chcete vo Wilge ostať?“ Nevdojak sa jej zrýchlil pulz, kým čakala na jeho odpoveď.
„Takýto spôsob života mi nie je celkom cudzí. Pochádzam z Tasmánie, Molly, hoci s ovcami som doteraz nemal veľmi do činenia. Sucho a horúčavy tam bývajú takmer rovnaké. V najbližšom čase nemám v úmysle niekde sa odsťahovať.“
Prekvapene naňho pozrela. „Myslela som, že Tasmánia je ako Anglicko. Všetko je tam zelené, často prší a zimy sú studené.“
Zasmial sa. „Mnohí si to myslia, Molly. Na pobreží je chladnejšie ako v týchto končinách, no planiny vo vnútrozemí sa rovnako opražia dohneda a pokrýva ich prach. Posledné dlhé sucho zasiahlo aj nás.“
„Prečo ste sa teda rozhodli prísť sem a nevrátiť sa na Tasmániu?“
Nenútený úsmev pohasol. „Chcel som začať odznova a vláda ponúkla, že nás naučí chovať ovce.“ Hodil do vody kamienok a sledoval, ako sa hladina sčerila. „Mojou najväčšou záľubou sú kone, no uvedomujem si, že si musím vytvoriť aj iný zdroj príjmu, kým sa môj šľachtiteľský program nerozbehne a nezačne prinášať zisk. Tieto úžasné bohaté pasienky mi umožňujú, aby som sa konečne voľne nadýchol.“
|
|
